Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok (27. 5.) uznal úlohu jeho krajiny v rwandskej genocíde a vyjadril nádej v odpustenie. Francúzsko podľa neho nepočúvalo varovania o hroziacom masakre, nebolo však spolupáchateľom. Povedal to pri návšteve pamätníka obetiam vraždenia z roku 1994 v kigalskej štvrti Gisozi, kde je pochovaných 250 000 Tutsiovcov.
„Len tí, ktorí tú noc zažili, nám možno môžu odpustiť, dať nám dar odpustenia,“ povedal. Francúzsko podľa Macrona nepočúvalo tých, ktorí varovali pred hroziacou masakrou v Rwande, a de facto stálo pri genocídnom režime. Spolupáchateľom genocídy však Francúzsko podľa neho nebolo. Prezident tiež uviedol, že „príliš dlho prevládalo ticho pri skúmaní pravdy“.
Francúzsko prelomilo mlčanie
Francúzsko tento rok zverejnilo dve správy, v ktorých sa hovorí o jeho podiele. Rwandskú vládu totiž podporovalo aj v čase, keď bolo jasné, že sa schyľuje ku genocíde, počas ktorej neskôr prišlo o život takmer 800 000 etnických Tutsiov a umiernených Hutuov.
Po udalostiach z roku 1994 sa ako prvý vydal do Rwandy v roku 2010 vtedajší prezident Nicolas Sarkozy, ktorý priznal „závažné omyly a určitú formu zaslepenosti“, ktorá mala dramatické dôsledky.
Macron do Kigali priletel vo štvrtok ráno. Stretol sa s prezidentom Paulom Kagamom a potom zamieril k pamätníku obetiam genocídy. Kagame, ktorý je prezidentom od roku 2000, získal uznanie v zahraničí za obnovenie poriadku a za pokrok v ekonomickom rozvoji a zdravotnej starostlivosti. Ochrancovia práv, disidenti a ďalší ho ale obviňujú, že krajine vládne tvrdou rukou.
