Niektoré opatrenia hospodárskej mobilizácie by mohli byť prijaté nielen v núdzovom stave alebo vo výnimočnom stave, ale aj v mimoriadnej situácii. Vyplýva to z návrhu na skrátené legislatívne konanie poslaneckej novely zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorý v stredu (12. 5.) schválila vláda. Návrh predložila do parlamentu skupina koaličných poslancov.
„Predkladaný návrh zákona umožňuje väčšinu z opatrení hospodárskej mobilizácie zachovať aj v prípade, že by núdzový stav skončil. Postačujúca na ich pokračovanie by bola mimoriadna situácia. Z toho dôvodu sa navrhuje v príslušných ustanoveniach zákona o hospodárskej mobilizácii, ktoré sú dosiaľ viazané na núdzový stav alebo výnimočný stav, doplniť viazanosť aj na mimoriadnu situáciu,“ uviedlo v dôvodovej správe k schválenému návrhu Ministerstvo hospodárstva SR.
Rezort zdôvodnil návrh na skrátené legislatívne konanie tým, že v súčasnosti platný núdzový stav predstavuje výrazný zásah do základných práv a slobôd a dochádza k ohrozeniu základného ľudského práva na život. Zároveň vláda odôvodnila predĺženia núdzového stavu aj nutnosťou zachovať už realizované opatrenia hospodárskej mobilizácie.
Pozrite si viac v reportáži RTVS:
Schválenie predkladaného návrhu zákona v Národnej rade SR vytvorí podľa rezortu predpoklady na skoršie skončenie núdzového stavu, lebo vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie prestane byť viazané na jeho trvanie. Zároveň bude možné aj v budúcnosti realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie aj mimo núdzového stavu a nebude preto nutné len pre ne vyhlasovanie núdzového stavu. Návrh taktiež odstraňuje niektoré zrejmé legislatívne nedostatky a reaguje na niektoré aplikačné problémy.
Skorý koniec núdzového stavu?
Aktuálne platný núdzový stav sa zruší práve po prijatí zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorý by mohol prijať parlament a následne by ho mohla podpísať prezidentka Zuzana Čaputová. Povedala to v stredu podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí). „Po podpise pani prezidentky by sa mohol zrušiť núdzový stav,“ skonštatovala.
„Medzi dôvodmi, pre ktoré sa predlžoval núdzový stav, boli najčastejšie zákaz vychádzania či zhromažďovania a opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sú podľa súčasného znenia zákona naviazané na núdzový stav. Ide o opatrenia ako pracovná povinnosť, organizácia výroby a služieb, reprofilizácia lôžok v nemocniciach, používanie štátnych hmotných rezerv, núdzové zásobovanie a podobne,“ vysvetlil jeden z predkladateľov návrhu Ondrej Dostál (SaS).
Ideou návrhu podľa neho je, aby sa opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sú dnes naviazané na núdzový stav, mohli realizovať aj počas mimoriadnej situácie. Poukázal na to, že mimoriadna situácia je vyhlásená podľa zákona o civilnej ochrane od marca minulého roka. Nepretržite trvá celý čas. „Núdzový stav sme tu mali, potom sme ho tu nejaký čas nemali, teraz ho tu máme a je predpoklad, že v priebehu pár dní sa núdzový stav skončí,“ dodal.
