Správnym konaním počas záplav a po ich ústupe možno znížiť počet zdravotných komplikácií u ľudí. Na pitie, varenie či umývanie by mali uprednostniť vodu z náhradných zdrojov, kým odborník nepotvrdí, že voda z kohútika či zo studne je zdravotne bezpečná. Dôležité je tiež dbať na častú a dôkladnú hygienu rúk. Vyplýva to z odporúčaní a zásad, ktoré zverejnil Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
„Kvalitu vody v studni si dajte preveriť uskutočnením chemického a mikrobiologického vyšetrenia aj vtedy, ak vaša studňa priamo zaplavená nebola,“ spresnili hygienici s tým, že dovtedy treba používať napríklad balenú vodu alebo vodu dovezenú cisternami.
ÚVZ upozorňuje aj na potrebu okamžitej dezinfekcie a ošetrenia akýchkoľvek zranení, záderov či rozškrabaných štípancov, aby sa do tela nedostala infekcia. „Pozor si treba dávať aj na zanesenie infekcie do očí a nosa pri pretieraní očí, čistení nosa a celej tváre – používajte jednorazové papierové vreckovky,“ uviedol úrad. Pri rozsiahlejšom zranení je mimoriadne dôležité kontaktovať a vyhľadať lekára.
Znehodnotené potraviny
ÚVZ tiež neodporúča jesť potraviny zaplavené vodou, kalom a bahnom. „Ide o akékoľvek otvorené balenia potravín, vrátane neotvorených v papierovom obale alebo s viečkom z voskového papiera či s netesniacim plastovým viečkom,“ spresnili hygienici.
ÚVZ upozorňuje, že záplavou zasiahnuté aj takto hermeticky balené a nepoškodené potraviny je pred použitím potrebné dôkladne mechanicky očistiť a následne umyť pod tečúcou pitnou vodou. „Ak sa použije povrchová dezinfekcia obalov, je možné použiť len vhodné dezinfekčné prostriedky a postupovať podľa pokynov na etikete dezinfekčného prostriedku. Následne je však vždy potrebné povrch obalu dôkladne umyť pod tečúcou pitnou vodou,“ zdôraznil úrad verejného zdravotníctva.
Ak došlo k zaplaveniu poľnohospodárskych plodín, podľa ÚVZ je potrebné sa im vyhnúť. „Všetky poľnohospodárske plodiny dlhodobo zaplavené čo i len čiastočne povodňovou vodou, kalmi a bahnom, treba považovať za zdraviu škodlivé,“ varujú hygienici.
