Dlhy miest a obcí stúpajú. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) upozorňuje, že za uplynulé roky narástli na 1,5 miliardy eur. Samosprávy si najviac požičiavajú na výstavbu nájomných bytov či opravy ciest. Vypuklým problémom, pri ktorom dochádzajú najmä malým obciam peniaze, sú tzv. prenesené kompetencie.
Štát neustále rozširuje zoznam povinností, akou je napríklad aj povinná škôlka pre všetky päťročné deti. Balík peňazí, z ktorých to majú obce financovať, však nestačí.
V roku 2017 sa vyšplhal hrubý dlh samospráv na takmer 1,4 miliardy eur. V roku 2019 už štátni kontrolóri zapisovali do dlhovej kolónky cifru atakujúcu 1,5 miliardy. Okrem nevyhnutných investícií do ciest či výstavby nájomných bytov zápasili obce – najmä tie malé – s kompetenciami, ktoré im štát položil na plecia.
„Malé obce na Slovensku nie sú schopné nielen z hľadiska finančného, ale ani z hľadiska personálneho plniť nielen vlastné kompetencie, ale ani prenesené, dnes hovoríme o otázkach fungovania škôl či stavebných úradov,“ povedal pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
ZMOS spomína chartu
Združenie miest a obcí (ZMOS) sa odvoláva na chartu miestnej samosprávy, podľa ktorej sa nesmú obciam pridávať úlohy bez toho, aby mali na ich zvládnutie dostatok peňazí. Podľa ZMOS je takýmto problémom aj nastupujúca povinná škôlka pre deti od piatich rokov.
„Samosprávy sú financované podľa cenníka, ktorý platí k 1. 1. 2005, ale medzičasom x-násobne narástli nové kompetencie. Napríklad školstvo malo v tom čase 27 kompetencií, dnes ich má 47,“ vysvetlil hovorca združenia Michal Kaliňák.
V programovom vyhlásení vlády sa jasne píše o audite kompetencií miest a obcí. Konkrétne, ako je nastavené ich financovanie.
„Naposledy sme to pánovi premiérovi hovorili minulý týždeň na rokovaní, odpovede boli vyhýbavé,“ doplnil Kaliňák.
Spoločnosť riadená obcami
V tejto súvislosti sme sa obrátili na ministerstvo vnútra, ktoré má agendu pod palcom, odpoveď však do uzávierky neprišla. Predseda parlamentného výboru pre verejnú správu Jozef Lukáč (Sme rodina) uviedol, že sa na riešení pracuje. Konkrétne, viacero obcí by sa malo, čo sa týka služieb a kompetencií, spojiť do väčších celkov s minimálne 20 000 obyvateľmi.
„Každá obec má svojho starostu, aj by mala, ale čo sa týka napríklad spoločného stavebného úradu či vývozu komunálneho odpadu, to všetko by mohla riadiť jedna spoločnosť, ktorá by všetkých zastrešovala a ktorú by zriaďovali obce,“ povedal Lukáč.
Samotný NKÚ opakovane volá po reforme samosprávy. Vláda by ju mohla predstaviť už na jeseň tak, aby primátori a starostovia, ktorí vzídu z budúcoročných komunálnych volieb, vedeli, čo majú v rukách.
