Na hlavný obsah

Klimatické zmeny spôsobené človekom môžu za tretinu úmrtí z horúčav ročne

Nová štúdia hovorí o tisícoch úmrtí, ktorým sa dalo predísť.

Klimatické zmeny spôsobené človekom môžu za tretinu úmrtí z horúčav ročne
Na snímke uhoľná elektráreň Mehrum v meste Hohenhameln v spolkovej republike Dolné Sasko na severozápade Nemecka 16. januára 2020. Foto: TASR/AP

Viac ako tretina úmrtí spôsobených horúčavami je priamym dôsledkom otepľovania globálnej klímy, uvádza nová štúdia na tému dosahov klimatických zmien. Podľa autorov každý rok čisto z tohto dôvodu zomrú tisíce ľudí. Započítané pritom nie sú obete ďalších fenoménov spojených s otepľovaním, ako sú intenzívnejšie búrky alebo suchá. O štúdii publikovanej v odbornom časopise Nature Climate Change informovala agentúra AP.

Horúčavy trápia čoraz viac miest na svete

Na výskume sa podieľali desiatky bádateľov, ktorí zmapovali úmrtia spôsobené horúčavami z rokov 1991 až 2018 v 732 mestách po celom svete. Podľa štúdie je až 37 percent týchto úmrtí možné pripísať ľudskej činnosti. V niektorých oblastiach – v južnej a západnej Ázii (Irán a Kuvajt), juhovýchodnej Ázii (Filipíny a Thajsko) a v Strednej a Južnej Amerike – však toto číslo prekročilo až hranicu 50 percent. 

V rámci výskumu sledovali poveternostné podmienky predmetných oblastí, na základe ktorých potom vytvorili simulácie počasia s emisiami vypustenými ľudskou aktivitou, ako aj bez nich. To im umožnilo oddeliť prirodzené klimatické zmeny od tých, ktoré spôsobuje ľudstvo.

Najviac úmrtí z horúčav pripadá na juhoamerické mestá

Podiel úmrtí spojených s globálnym otepľovaním bol podľa autorov štúdie najvyšší v juhoamerických mestách. V brazílskom Sao Paule, kde žije vyše desať miliónov ľudí, podľa výskumu na každý rok pripadá 239 úmrtí, ktoré sú dôsledkom klimatických zmien. Ďalšími rizikovými zónami sú v tejto súvislosti južná Európa a južná Ázia, uviedla Ana Vicedová – Cabreraová z Bernskej univerzity vo Švajčiarsku, ktorá výskumný projekt viedla.

Ona a jej kolegovia vypočítali, že v mapovaných mestách ročne pre nárast teplôt zomrie takmer 9 700 ľudí. Globálne by potom bol súčet oveľa vyšší, myslí hlavná autorka štúdie. „Sú to úmrtia spojené s horúčavami, ktorým v skutočnosti možno zabrániť. Je to niečo, čo priamo spôsobujeme,“ dodala Vicedová – Cabreraová.

Odborná verejnosť sa navyše domnieva, že tieto stratené životy sú len zlomkom celkovej bilancie klimatických zmien. Vysoké teploty spôsobujú aj iné zdravotné problémy, napríklad hospitalizácie vyvolané kardiovaskulárnymi alebo respiračnými komplikáciami. Zvýšený výskyt týchto problémov zväčšuje nápor na zdravotnícke zariadenia, uviedla Vicedová-Cabrerová. „Úmrtnosť … je iba špičkou ľadovca,“ uzavrela.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet