Lídri krajín Európskej únie sú rozdelení v otázke usporiadania vrcholnej schôdzky s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ide o zásadnú tému únijného summitu, ktorý vo štvrtok (24. 6.) začal v Bruseli.
Kým francúzsky prezident Emmanuel Macron mieni nápad presadzovať, v čom ho podporilo niekoľko ďalších šéfov štátov a vlád krajín EÚ, iného názoru sú napríklad holandský premiér Mark Rutte či lídri trojice pobaltských štátov.
Slovenský premiér Eduard Heger ocenil, že diskusie o Rusku prechádzajú do novej fázy, do takzvanej strategickej diskusie. Podľa neho si najskôr treba ujasniť spoločnú európsku pozíciu, aby krajiny EÚ vedeli, čo vlastne chcú Rusku povedať. Až následne by sa mali dohodnúť, v akom osadení summit pripraviť, kedy a kde.
Spoločný návrh dvoch krajín
Vzťahy s Ruskom budú hlavnou témou štvrtkovej pracovnej večere, na ktorej by sa lídri mali vyjadriť k spoločnému návrhu Francúzska a Nemecka. Ten vychádza z analýzy a odporúčania šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella reagujúceho na súčasné napätie medzi Úniou a Moskvou.
Borrell zdôrazňuje, že EÚ by mala systematickejšie a koordinovanejšie čeliť ruským hrozbám a nepriateľským akciám a pripraviť sa na nové útoky, zároveň sa však usilovať o spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu. Nemecko-francúzsky plán tieto oblasti identifikuje a zároveň hovorí aj o stretnutí na najvyššej úrovni.
Myšlienku podporil tiež rakúsky kancelár Sebastian Kurz. Za sú podľa diplomatov aj zástupcovia niektorých ďalších krajín západnej či južnej Európy.
Výzvy na opatrnosť
Rutte pred príchodom na bruselský summit vyhlásil, že on by sa na schôdzke s Putinom nezúčastnil. Amsterdam má s Ruskom veľmi zlé vzťahy od zostrelenia malajzijského lietadla v roku 2014 na východe Ukrajiny, pri ktorom zahynuli takmer dve stovky Holanďanov. Veľká časť západných krajín považuje zodpovedných za útok ruské a proruské sily na Ukrajine.
„Som veľmi, veľmi zvedavá na ich argumentáciu,“ vyhlásila s odvolaním sa na očakávané vystúpenia Macrona či nemeckej kancelárky Angely Merkelovej estónska premiérka Kaja Kallasová.
Litovský prezident Gitanas Nauséda vyhlásil, že začať spoluprácu s Moskvou bez akýchkoľvek ústupkov z jej strany by pôsobilo nedôveryhodne na partnerov EÚ a v úvahách o summite by mala byť Únia „extrémne obozretná“.
Český premiér Andrej Babiš vyhlásil, že vzťahy Prahy s Moskvou sú síce na bode mrazu, avšak to nie je dôvod na prerušenie komunikácie. Či podporí návrh na schôdzku s Putinom, priamo nepovedal.
