Odvolacím rozsudkom proti bosnianskemu exgenerálovi Ratkovi Mladičovi zavŕši tribunál OSN pre vojnové zločiny pre bývalú Juhosláviu proces Srebrenica. Mladiča, ktorý má 78 rokov, odsúdili už v roku 2017 na doživotie za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu.
Medzi jeho zverstvá patrí dlhé obliehanie Sarajeva s viac ako 10 000 obeťami a zavraždenie viac ako 8 000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov v Srebrenici.
„Prešlo mnoho rokov, nikto mi už nemôže vrátiť moje dieťa. Ale mala by som pokoj kvôli iným deťom, aby sa táto genocída už neopakovala,“ hovorí žena, ktorej deväťročného syna zabil na ulici srbský granát. Dúfa, že Mladič ponesie zodpovednosť aj za smrť 1 600 detí zo Sarajeva.
Odborník na medzinárodné právo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Lukáš Mareček pripomína, že tribunál pre bývalú Juhosláviu vznikol ako odpoveď na tamojšiu vojnu. „Bezpečnostná rada OSN vyhodnotila túto situáciu ako ohrozenie mieru a vytvorenie tohto tribunálu považovala ako vhodné opatrenie na obnovenie mieru,“ vysvetlil pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.
Existencia a činnosť tribunálu pre bývalú Juhosláviu má podľa Marečka zásadný význam. Bol totiž prvý, ktorý vznikol po studenej vojne a nezaoberal sa klasickým medzinárodným ozbrojeným konfliktom. „Juhoslávsky tribunál sa zaoberal oveľa zložitejšou situáciou, kde išlo aj o situáciu vnútroštátnych ozbrojených konfliktov a nebolo dovtedy ustálené, aké pravidlá sa majú uplatňovať počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“
Jedným z výsledkov pôsobenia hágskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu je aj nezávislá databáza o vojnách a vojnových zločinoch, založená na výpovediach viac ako 4 000 svedkov. Poslúžil tiež aj ako plán na vznik ďalších súdov, vrátane tribunálu pre Rwandu, špeciálneho tribunálu pre Sierru Leone a stáleho medzinárodného trestného súdu.
