Na hlavný obsah

Zastavte „stresujúce a desivé“ testy na veľrybách, vyzývajú vedci Nórsko

Úrady pripúšťajú, že veľryby pocítia bolesť.

Zastavte „stresujúce a desivé“ testy na veľrybách, vyzývajú vedci Nórsko
Na ilustračnej snímke chvost veľryby druhu vráskavec dlhoplutvý v rannej hmle na Rieke svätého Vavrinca pri kanadskej obci Tadoussac v štáte Quebec 11. augusta 2020. Foto: TASR/AP

Medzinárodná skupina vedcov vyzvala Nórsko, aby zastavilo plánované akustické experimenty na vráskavcoch minke. Odchyt a následné vystavenie zvukom pri pokusoch bude podľa odborníkov pre tieto veľryby „stresujúce a desivé“.

Projekt, ktorý má byť doteraz najväčším svojho druhu na svete, má začať v najbližších dňoch, píše web BBC. Podľa nórskych úradov má vedcom pomôcť lepšie pochopiť, do akej miery veľrybám ubližuje hlukové znečistenie.

Experimenty chcú vedci vykonávať pri odľahlom severonórskom súostroví Lofoty. Na chytenie 12 mladých vráskavcov poslúžia obrie siete, ktoré ich naženú do malej ohrady.

Podľa nórskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ktorý projekt schválil, bude každá veľryba v zajatí maximálne šesť hodín. Za ten čas podstúpia krvné testy a pod och kožu vložia elektródy, ktoré budú merať reakciu na zvuky.

„Ak to bude potrebné, veľryby budú pod sedatívami,“ píše vo vyhlásení úrad, ktorý na základe predchádzajúcich pozorovaní očakáva, že zvieratá budú „úplne bez pohnutia“.

„Nejde o to vystaviť ich hlasným zvukom, ale nájsť ten najtichší zvuk, ktorý po započujú,“ dodáva úrad. Správanie vráskavcov bude projekt sledovať aj na voľnom mori po ukončení experimentu.

Nebezpečné pre veľryby aj ľudí?

Úrady pripúšťajú, že veľryby pocítia bolesť. „Zvieratá pravdepodobne ucítia krátkodobú stredne silnú bolesť alebo dlhodobú miernu bolesť,“ uvádza úrad.

Plánované experimenty obhajuje tým, že získané poznatky do budúcnosti prospejú veľrybám i ďalším morským tvorom.

Pod otvorený list adresovaný nórskej premiérke Erne Solbergovej sa podpísalo 50 vedcov, podľa ktorých sú odhady úradu o miere bolesti u veľrýb podhodnotené a experiment ako taký môže mať pre mladé vráskavce dlhodobé následky.

„Existuje riziko, že to veľryby značne vystresuje, čo povedie k panike a vytvorí situáciu nebezpečnú pre veľryby i ľudí,“ uvádzajú odborníci, ktorí spochybňujú aj prínos výskumu.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet