Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

ESĽP rozhodol v prospech majiteľa bytu, kde sa odohrávala kauza Gorila

Príkazy na odpočúvanie porušili práva sťažovateľa.

ESĽP rozhodol v prospech majiteľa bytu, kde sa odohrávala kauza Gorila
Archívne foto - protestujúci vyzývajú na prešetrenie kauzy Gorila. Foto: TASR

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok (20. 7.) rozhodol v prospech slovenského expolicajta Zoltána Vargu, ktorý žaloval štát pre odpočúvania Slovenskou informačnou službou (SIS) v jeho bratislavskom byte v rámci operácie Gorila.

ESĽP prisúdil žalobcovi odškodné 9 750 eur a súdne trovy 5 561,75 eur. Súd v Štrasburgu u Vargu skonštatoval porušenie práva na súkromie zo strany štátu v súvislosti odpočúvaním, ktoré pre SIS odobril krajský súd v Bratislave.

Toto rozhodnutie však neskôr zrušil Ústavný súd ako nezákonné a protiústavné. Ako pripomína ESĽP, časť obsahu získaného z odpočúvania v rokoch 2005 až 2006 sa neskôr objavila anonymne na internete.

Okrem toho je podľa súdu možné, že materiály z odpočúvania týkajúce sa Vargu má stále tajná služba, čo však nie je možné vzhľadom na povahu týchto tajných informácií zistiť.

„Žalobca podnikol viaceré kroky na domácej úrovni vrátane preverovania skutočností a získavania ďalších informácií, podania sťažnosti proti vykonávaniu súdnych príkazov a žiadosti o zničenie materiálov z operácie, avšak iba s čiastočným úspechom,“ uviedol európsky súd.

Navyše, podľa ESĽP krajskí sudcovia, ktorí príkazy na odpočúvanie vydali, nevykonávali nad jeho priebehom dohľad. SIS nepredložila súdu výstupy z vykonávania príkazov alebo záznamy o zničení nahrávok, skonštatoval ESĽP. Prístup krajského súdu označil za „pasívny“.

Krajský súd napokon uznal, že príkazy na odpočúvanie, ktoré v tejto súvislosti vydal, porušili práva sťažovateľa. Toto rozhodnutie však prišlo iba na základe toho, že Ústavný súd príkazy zrušil – a nie na základe dôkladného preskúmania konania SIS, píše sa v rozsudku ESĽP. Navyše, rozhodnutie krajského súdu prišlo až po takmer desaťročí aktívnych krokov zo strany sťažovateľa.

„SIS mala prakticky neobmedzené možnosti vo výkone moci bez opatrení, ktoré by sťažovateľa chránili proti arbitrárnym zásahom tak, ako to vyžadujú princípy právneho štátu,“ píše sa v rozsudku ESĽP.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko