Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije vo svete vyše 420 miliónov ľudí trpiacich cukrovkou a ich počet rýchlo rastie. Na komplikácie spojené s ňou zomiera ročne 1,6 milióna ľudí.
Súčasná medicína ale dokáže v boji s touto chorobou účinne pomôcť, na čom majú veľkú zásluhu kanadskí vedci – Frederick Banting a Charles Best. Práve oni totiž pred 100 rokmi (27. 7. 1921) izolovali hormón inzulínu, ktorý má kľúčovú úlohu pri regulácii hladiny cukru v krvi.
Neúspešné pokusy
Úplavicu močovú, ako sa predtým hovorilo cukrovke, poznali už staroegyptskí lekári, príčinu choroby však nie. Až v roku 1889 dokázali nemeckí lekári Oskar Minkowski a Joseph von Mering súvislosť medzi diabetom a pankreasom.
U psov, ktorým tento orgán odstránili, sa onedlho prejavili charakteristické príznaky cukrovky – neuhasiteľný smäd, chudnutie a vylučovanie veľkého množstva moču bohatého na cukor.
Podávanie extraktu zo syrových zvieracích slizníc sa ukázalo ako prakticky neúčinné a ešte beznádejnejšie sa javili pokusy izolovať konkrétnu látku, ktorá riadi reguláciu cukru v krvi.
Študent a desať psov
Všetko sa zmenilo v októbri 1920, kedy kanadskému lekárovi Frederickovi Bantingovi napadla pri čítaní článku o doterajších nezdaroch jednoduchá, ale účinná myšlienka. „Čo ak hľadaný hormón po vyoperovaní pankreasu z tela zreaguje s inými látkami, ktoré v tomto orgáne tiež vznikajú, a príde tak o svoje „zázračné“ vlastnosti?“
So svojou teóriou zoznámil Banting profesora fyziológie na Torontskej univerzite Johna Macleoda, ktorý mu po istom váhaní poskytol vybavené laboratórium. Banting, ktorému pridelili študenta medicíny Charlesa Besta a desať pokusných psov, sa tak mohol v polovici apríla 1921 pustiť do diela.
Aby zabránil degradácii inzulínu pôsobením ďalších zlúčenín, podviazal pankreas pokusného zvieraťa tak, že izoloval tú časť orgánu, v ktorej podľa jeho názoru vznikali nežiaduce látky. Po niekoľkých týždňoch orgán vyoperoval, nepotrebnú časť odrezal a zvyšok rozdrvil na kašu, z ktorej niekoľkonásobným čistením získal číru kvapalinu.
To, že ide naozaj o hľadaný hormón, preukázalo jeho podanie inému psovi, ktorému umelo navodili cukrovku. Účinok na čoraz apatickejšieho štvornožca sa podobal na podanie živej vody.
Prvý pacient mal sprvu alergickú reakciu
Isletín, ako Banting nazval látku, opakovane skúšali na zvieratách. Až v januári 1922 sa výskumníci odhodlali k pokusu, ktorý mal preveriť účinky na ľudský organizmus.
Prvým pacientom, ktorému podali inzulín, sa stal 14-ročný diabetik Leonard Thompson. Látka s vysokým obsahom nečistôt uňho spočiatku vyvolala alergickú reakciu. Biochemikovi Jamesovi Collipovi sa však rýchlo podarilo vyrobiť čistejšiu formu isletínu a Thompson sa nakoniec dožil 27 rokov.
Isletín, respektíve neskôr inzulín, zachránil bezpočetné množstvo ľudských životov. Nobelova cena za lekárstvo pripadla v roku 1923 práve Bantingovi, ktorý sa o ňu rovným dielom podelil s Macleodom. Bestov prínos k revolučnému objavu prekvapivo opomenuli.
Význam liečby stúpa
„Inzulín je jedným z popredných medicínskych zázrakov 20. storočia – porovnateľný s antimikrobiálnymi látkami a liečbou rakoviny. Deti a dospelí, u ktorých sa rozvinula cukrovka pred rokom 1921, najčastejšie zomierali v priebehu niekoľkých dní až mesiacov, možno aj niekoľkých rokov. S príchodom inzulínovej terapie sa to predĺžilo na desaťročia,“ napísal americký pediater Chris Feudtner na webe Penn Today.
Význam inzulínu sa nezmenil ani po sto rokoch od jeho objavenia. Práve naopak, počet osôb trpiacich cukrovkou totiž stále rastie. Ak pred desiatimi rokmi žilo vo svete necelých 350 miliónov diabetikov, teraz je to viac ako 420 miliónov.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa v roku 2019 liečilo na cukrovku na Slovensku viac ako 370 000 ľudí, pričom za rok ich pribudlo 24 000. Viac ako 330 000 ľudí zo spomenutého množstva sa liečilo na diabetes 2. typu.
Čomu by sa mali vyhnúť diabetici?
Odborníci upozorňujú, že diabetikov môže byť viac, mnohí však o svojej diagnóze ani nevedia. Niektorí lekári dokonca označujú cukrovku za epidémiu tretieho tisícročia.
Diabetici by sa mali vyhnúť strave s vysokým obsahom jednoduchých cukrov, ktoré sa rýchlo rozkladajú a zvyšujú hodnoty cukru v krvi. Znížiť by mali aj príjem energeticky bohatých tukov.
Naopak, prijímať by mali potraviny s obsahom zložených cukrov ako celozrnné pekárenské výrobky, ovsené vločky, strukoviny, ale aj zeleninu a kyslé ovocie.
