Varšavská zmluva bol vojnový pakt krajín tzv. Východného bloku, ktorý vznikol ako protiváha pred vojenskou silou zjednocujúceho sa Západu. Združovala osem štátov, jeden ju na protest proti invázii Sovietskeho zväzu do Československa v auguste 1968 opustil.
Aliancia vznikla 14. mája 1955, ako predznamenáva jej názov, v hlavnom poľskom meste podpisom zúčastnených štátov – Albánska, Bulharska, Československa, Maďarska, východného Nemecka, Poľska, Rumunska a Sovietskeho zväzu. Zanikla presne pred 30 rokmi, teda 1. júla 1991.
Vznik paktu bol reakciou na vytvorenie Severoatlantickej aliancie (NATO) a pripojenie západného Nemecka k nej a len potvrdil rozdelenie sveta na osi železnej opony po druhej svetovej vojne.
Velenie Varšavskej zmluvy sídlilo v Moskve, jej platnosť bola 20 rokov s opakovanou možnosťou predĺženia o ďalších desať. Jej prvým veliteľom bol sovietsky maršal Ivan Konev známy tiež tým, že jeho vojská v máji 1945 oslobodili Prahu.
Albánsko odchádza
Jediná vojenská operácia, ktorú Varšavská doba po celú dobu svojej existencie zrealizovala, sa uskutočnila na území jej členského štátu. Armády Sovietskeho zväzu, Bulharska, Poľska a Maďarska v druhej polovici augusta 1968 napadli dubčekovské Československo s cieľom potlačiť domnelú kontrarevolúciu.
V reakcii na inváziu Varšavskú zmluvu opustilo vtedy už pasívne Albánsko, operácie sa nezúčastnilo ani ceausescuovské Rumunsko, ktoré „bratskú pomoc“ odsúdilo.
Nástup Michaila Gorbačova do čela Sovietskeho zväzu priniesol okrem spoločenských aj zmeny vo Varšavskej zmluve, obzvlášť po americko-sovietskych dohodách o obmedzení zbrojenia.
Pražský podpis
Po páde železnej opony a komunistických režimov sa v členských krajinách Varšavskej zmluvy začali ozývať hlasy po ďalších zmenách.
Definitívnu bodku dali paktu politici v Prahe 1. júla 1991. Vtedy zástupcovia Československa, Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Sovietskeho zväzu v Černínskom paláci podpísali protokol o ukončení Varšavskej zmluvy, ktorej platnosť tak bola 36 rokov a niekoľko týždňov.
Naopak, viacero jej členských štátov vrátane Slovenska po páde totalitných režimov vstúpilo do NATO, ktorého vznik podnietil založenie práve Varšavskej zmluvy.
