Lúku na Muráni obývajú tisíce sysľov, pred rokmi ich bolo len dvanásť

Sysľovisko na Muráni je obľúbenou turistickou lokalitou. K lúke plnej sysľov majú najkratšiu cestu návštevníci Muránskej planiny prichádzajúci od obce Muráň. Kolónia sysľov žije na lúke v lokalite Biele vody v Národnom parku Muránska planina od roku 2000. "Využili sme príležitosť, ktorá vznikla v Košiciach. Na letisku chceli redukovať tamojšiu kolóniu sysľov, respektíve ju celkom zlikvidovať, takže sme ich začali chytať," vysvetľuje históriu miesta zoológ z občianskeho združenia Živá planina Ervín Hapl. Najskôr boli sysle ľahkou korisťou Pôvodne bolo na chov sysľov z košického letiska určených šesť lokalít po celom Slovensku. Na lúke pri Muráni sa v tom čase pásli kravy - dojnice z miestnej mliekárne. "Bol tu vhodný biotop a viac-menej nikto nevedel, že tie sysle sa sem vôbec dávajú," priblížil pre Rádio Regina Stred Hapl. Zoológovia sa museli najskôr naučiť sysle chytať a potom postupne vypúšťať. "Zo začiatku sme ich sem vozili po stovkách," zaspomínal si Hapl a dodal, že keďže zvieratá po presune do nového prostredia hľadali miesto, z ktorého odišli, rozutekali sa po okolí. 13× "Tým pádom sa stávali ľahkou korisťou pre líšky, divé mačky, kuny. Tá úspešnosť bola veľmi malá, ale už keď vznikla kolónia a púšťali sme ich do tej kolónie, tak sa to začalo lepšiť," dodal. Sysľom po odchode kráv pomohli somáre Ťažké časy pre sysle prišli po tom, ako v roku 2003 zrušili spomínanú mliekáreň a kravy predali. "V roku 2004 na jar tu bolo 500 sysľov, ale tým, že tu nebol dobrý biotop, tak do leta klesla početnosť pod 50." Sysle potrebujú pre život lúky, na ktorých sa pasú hospodárske zvieratá a nepomáhalo ani čiastočné kosenie lúky. V roku 2011 ich už bolo iba 12, členovia občianskeho združenia sa preto rozhodli, že na sysľovisku začnú pásť somáre. "Vtedy sa to všetko otočilo. Je to totiž syseľ pasienkový, on potrebuje pásť," dodal Hapl. Momentálne ich na Muráni žije asi 5 000. Niektorí návštevníci sa k drobným hlodavcom žijúcim na lúke vracajú opakovane. "S deťmi sme sem začali chodiť ešte pred siedmimi – šiestimi rokmi a boli sme tu sami. Pomaličky a potichu sme čakali na to, aby jeden-dva sysle prišli k nám a oni často neprišli. A teraz je to atrakcia," hovorí dlhoročná návštevníčka sysľoviska. "Je to tu nádherné. Darí sa im tu a je vidno, že sú tu spokojné," dodáva ďalšia. Zvieratá dnes ľuďom žerú priamo z ruky Zo začiatku prichádzali turisti najmä preto, aby videli somáriky. Členovia združenia začali v roku 2011 s cieleným prikrmovaním sysľov, najskôr popri ohradníku. "Postupne stratili plachosť a ľudia ich doslova naučili žrať z ruky," doplnil Hapl. Prikrmovanie podľa neho zatiaľ nemalo na sysle žiadny negatívny dosah. Pomáha im najmä v jarných mesiacoch, keď sa potrebujú dostať do kondície po zimnom spánku. Čo majú sysle radi: - doma nazbierané a chemicky neošetrené jablká,- mrkvu, cviklu, jačmeň, ovos, vlašské orechy, slnečnicové semiačkami (najlepšie z nestriekaných slnečníc z miestnych zdrojov),- piškóty a suchý chlieb. Čo im môže uškodiť: - čerstvý chlieb, pšenica, raž,- ľudská potrava - chrumky, tyčinky, čokoláda s orieškami. Teraz združenie sysľovisko využíva na to, aby ľuďom vysvetľovalo, aký zmysel má toto zviera v prírode. "Vďaka skúsenostiam, ktoré sme tu získali, sa v roku 2019 začal pripravovať projekt na ochranu sysľa a v septembri minulého roku sa začal celoslovenský projekt na ochranu sysľa, ktorý je cezhraničný – zapájajú sa doňho aj českí a poľskí zoológovia," uzavrel Ervín Hapl.