Pápež František v piatok (16. 7.) sprísnil podmienky umožňujúce kňazom slúžiť tradičnú latinskú omšu a zvrátil tak jedno z kľúčových rozhodnutí pontifikátu svojho predchodcu Benedikta XVI. Katolícki tradicionalisti podľa agentúry AP tento krok okamžite odsúdili ako útok na nich a starú liturgiu.
Františkov predchodca, emeritný pápež Benedikt XVI., v roku 2007 povolil širšie slávenie tridentskej latinskej omše podľa misála z roku 1962. František sa teraz po konzultácii s biskupmi rozhodol zmeniť pravidlá pre používanie tohto misálu.
Obrady v reči ľudu
Vatikán v piatok zverejnil pápežov edikt motu proprio (lat. z vlastnej pohnútky) „Traditionis custodes“ o používaní rímskej liturgie v podobe pred rokom 1970 a pripojil k nemu aj vysvetľujúci list, informuje webový portál Vatican News.
Po Františkovom rozhodnutí sa už omše podľa starého rítu nebudú môcť konať vo farských kostoloch bez výslovného schválenia príslušných biskupov. Novovysvätení kňazi budú musieť dostať výslovné povolenie sláviť latinskú omšu od svojich biskupov, a to po konzultácii s Vatikánom.
Pápež zároveň vyzval biskupov, aby si vo svojich diecézach preverili, či skupiny okolo tradičnej liturgie nespochybňujú „platnosť a legitimitu liturgickej reformy nariadenej II. vatikánskym koncilom a pápežským magistériom“.
Predchádzajúci pápeži podmienky zmiernili
Taliansky tradicionalistický blog Messa in Latino na pápežov krok reagoval komentárom, že František veľa rozpráva o milosrdenstve, avšak iba pre niektorých. „O milosrdenstve vždy a iba pre hriešnikov bez pokánia, ale žiadne milosrdenstvo pre tú hŕstku tradičných katolíkov,“ napísal blog.
Pápež Ján Pavol II. povolil veriacim a kňazom, ktorí majú záujem o omše podľa tridentského rítu, sláviť omše podľa misála z roku 1962, pokiaľ na to dostanú povolenie od diecézneho biskupa.
V roku 2007 pápež Benedikt XVI. vydal motu proprio „Summorum pontificum“, ktorým nahradil smernice z roku 1984 a povolil slúženie tridentskej omše podľa vydania rímskeho misála z roku 1962 všetkým katolíckym kňazom latinského obradu v omšiach slávených bez účasti ľudu.
Na slávenie takejto omše však mohli byť prizvaní aj veriaci, ktorí si to sami želali. Veriacim a kňazom, ktorí o to požiadali, malo byť zároveň umožnené slávenie v tradičnej forme aj pri sobášoch, pohreboch či na púťach.
