Na hlavný obsah

Pre odpor k prisťahovalcom zabil 77 ľudí. Uplynulo 10 rokov od útokov Nóra Breivika

Na súde vyhlásil, že je nevinný.

Pre odpor k prisťahovalcom zabil 77 ľudí. Uplynulo 10 rokov od útokov Nóra Breivika
Žena zapaľuje sviečku na pamiatku obetí júlovej masakry na nórskom ostrove Utöya Foto: TASR/AP

Pred desiatimi rokmi otriasli Nórskom a celou Európou dva teroristické útoky. Pravicový extrémista Anders Breivik najprv odpálil bombu vo vládnej štvrti, potom sa vybral na ostrov Utöya, kde bol mládežnícky tábor vládnej robotníckej strany.

Tam zavraždil 77 prevažne mladých ľudí. Po vyše hodinovej streľbe ho zaistila polícia. Svoj čin zdôvodnil odporom k prisťahovalcom a multikultúrnej spoločnosti. Dnes si odpykáva 21-ročný trest za mrežami.

Najprv ich zhromaždil, potom vraždil

O vraždení Andersa Breivika sa popísalo nielen množstvo strán v médiách a v súdnych spisoch, no natočilo i množstvo spravodajských šotov, dokumentov a dokonca aj film s názvom Utöya so scénou, kde mladí ľudia utekajú pred streľbou, kým ďalší sa len neveriacky pozerajú.

Pravicový extrémista prezlečený do policajnej uniformy najskôr účastníkov tábora zhromaždil, potom ich začal vraždiť, pripomenul Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.

Medzi nimi bola aj Astrid Hoemová, dnes je šéfkou robotníckej strany mladých. Spomína ako držala svoju kamarátku postrelenú do chrbta, vedela, že zomiera, prosila ju len, aby odkázala rodičom, že ich miluje.

Anders Breivik na súde vyhlásil, že je nevinný, a to napriek tomu, že v deň útoku na internete zverejnil denník a manifest. Popísal v nich, ako sa pripravoval na útok i to, že k činu ho donútila vláda, ktorá podporovala prisťahovalectvo.

Po desaťročí menej extrémizmu

Hoemová je však presvedčená, že desať rokov po tragédii je v nórskej spoločnosti menej nenávisti, menej rasizmu i menej pravicového extrémizmu.

„Je dôležité, aby sa hovorilo o tom, čo sa stalo, aj to môže podobným udalostiam zabrániť. Rovnako je stále dôležité hľadať odpoveď na otázku, čo môžeme urobiť, aby napríklad mladí muži nemali pocit, že môžu vraždiť len preto, že s niekým nesúhlasia,“ uviedla.

Znalci sa ale zhodli, že Anders Breivik síce trpí poruchou osobnosti a má narcisistické črty, avšak v čase útoku vedel, čo robí. V Nórsku síce neexistuje doživotný trest, dostal preto 21 rokov, môžu mu ho však každých 5 rokov predĺžiť.

To znamená, že v troch celách, ktoré má k dispozícii – obytnej, pracovnej a tréningovej, môže zostať až do konca života.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet