Na hlavný obsah

Slovensko by malo odškodniť obete rómskych sterilizácií, vyzýva eurokomisárka

Uviedla to v liste adresovanom Hegerovi a Kolíkovej.

Slovensko by malo odškodniť obete rómskych sterilizácií, vyzýva eurokomisárka
Na ilustračnej snímke rómska osada v Trebišove. Foto: TASR

Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovič vyzvala slovenskú vládu, aby odškodnila obete nedobrovoľných sterilizácií rómskych žien. Urobila tak listom, ktorý adresovala predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi a ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí).

„Sterilizácia bola Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) označená ako vážny zásah do reprodukčných práv, ktorý mal vplyv na osobnú integritu obetí, ich psychické a fyzické zdravie a emocionálny, duchovný a rodinný život,“ napísala eurokomisárka v liste zverejnenom v pondelok (19. 7.) na internetovej stránke Rady. Odvolala sa tak na rozhodnutie ESĽP v prípade sterilizácie, ku ktorej došlo v roku 2000.

Rada list komentuje tým, že občianskoprávne konania neposkytli obetiam dostatočné zadosťučinenie za toto vážne porušenie ľudských práv. Podľa Rady sa tak nestalo preto, lebo obete čelia mnohým prekážkam.

Sterilizácie boli zjavne diskriminačné

Komisárka v liste píše, že praktiky sterilizácií, ktoré boli či už vnútené, alebo bez dostatočne informovaného súhlasu v časoch komunistického Československa aj samostatného Slovenska, sú dôkladne zdokumentované.

Konštatuje, že hoci rómske ženy neboli jedinými obeťami, prístup k tejto menšine bol pri vykonávaní sterilizácií zjavne diskriminačný.

Mijatovič dodáva, že aj v prípadoch, keď pacientky udelili súhlas, sú zistil, že tak urobili zo strachu či pod nátlakom. „ESĽP ako taký v týchto prípadoch zistil porušenie zákazu mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania obsiahnutého v Európskom dohovore o ľudských právach (ECHR),“ píše v liste.

Situácia mnohých obetí ostala neriešená

Komisárka podotkla, že aj keď Slovensko zabezpečilo, aby sa podobné praktiky už nevykonávali a súdy priznali zadosťučinenie individuálnym sťažovateľkám, situácia obetí, ktoré sa na žiadny súd neobrátili, ostala neriešená.

Z týchto dôvodov Mijatovič vyzvala vládu, aby sa obetiam ospravedlnila a odškodnila ich. „Ospravedlnenie alebo odškodnenie nezvrátia škody, ktoré boli spôsobené obetiam fyzicky aj psychicky. Avšak takéto kroky môžu zabezpečiť spravodlivosť, ktorá im bola upieraná,“ napísala komisárka s tým, že niektoré z obetí medzitým už zomreli. Zabezpečenie spravodlivosti teda podľa nej už nemôže dlhšie čakať.

O odškodnení sa už v rámci vlády hovorí

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) na list eurokomisárky obratom reagovala s tým, že k téme pristupuje veľmi vážne a o odškodnení už komunikuje so šéfmi dotknutých ministerstiev – ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nom. OĽANO) a ministrom financií Igorom Matovičm (OĽANO). Aj s podporou predsedu vlády ministerka hľadá spôsoby, ako odškodniť obete sterilizácií vykonávaných pred rokom 2004.

Kolíková zároveň podotkla, že v reakcii na zistenia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré spomínala v liste eurokomisárka, už Slovensko podniklo konkrétne kroky. Napríklad zdokumentovalo prípady nútených sterilizácií, respektíve sterilizácií bez informovaného súhlasu a zaviedlo povinnosť podpísať formulár o informovanom súhlase.

Od roku 2014 sú povinné formuláre dostupné aj v deviatich jazykoch národnostných menšín, ktoré žijú na Slovensku.

„Nútená sterilizácia bola v roku 2005 zaradená medzi trestné činy popísané v trestnom zákone,“ dodala Kolíková. Poznamenala tiež, že hoci je možné, že vymožiteľnosť v občiansko-právnom konaní je náročná, aj na základe spomínané rozhodnutia ESĽP už slovenské súdy vo viacerých prípadoch rozhodli v prospech obetí.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko