Vedci po desaťročí trvajúcom výskume DNA talianskeho renesančného majstra Leonarda da Vinciho objavili 14 jeho žijúcich mužských príbuzných a dúfajú, že sa im na základe toho podarí odkryť tajomstvá jeho geniality.
V utorok (6. 7.) o tom informovala spravodajská stanica Sky News.
Antropológovia plánujú sekvenovať da Vinciho DNA so zámerom „lepšie pochopiť jeho výnimočný talent prostredníctvom genetických asociácií, predovšetkým jeho vizuálnu bystrosť,“ pričom hodlajú vytvoriť i trojrozmernú podobizeň tohto vzdelanca.
Predchádzajúce výskumy opísali, ako da Vinciho kresby vtákov a vážok ukazujú jeho „nadprirodzenú“ schopnosť pozorovať rýchly pohyb, a stanovili, že to bolo vďaka kombinácii genetických čŕt a cvičenia.
Najmenej 22 nevlastných bratov
Nová rozsiahla štúdia, publikovaná vo vedeckom časopise Journal of Human Evolution, sleduje nepretržitú mužskú líniu počas 690 rokov – od jeho starého otca Micheleho, cez 21 generácií vrátane piatich rodinných vetiev, po 14 žijúcich potomkov.
Michele da Vinci sa narodil v roku 1331, jeho vnuk Leonardo v roku 1452. Hoci bol bezdetný, mal najmenej 22 nevlastných bratov.
Vedci sledujú chromozóm Y, ktorý otcovia odovzdávajú svojim synom a ktorý by mali Leonardovi nepriami potomkovia zdieľať so samotným majstrom, aj keď za vyše 20 generácií mohlo dôjsť k niekoľkým mutáciám.
Otáznik okolo pozostatkov
Porovnaním chromozómu Y súčasných mužských príbuzných s chromozómom ich predkov na starodávnych a moderných pohrebiskách by sa overila neprerušená rodová línia a zároveň by sa potvrdil Leonardov vlastný chromozómový marker Y.
Predpokladá sa, že da Vinciho pozostatky sú uložené v kaplnke paláca Amboise vo Francúzsku, ich presné umiestnenie nie je známe.
Predmetný projekt si kladie za cieľ nezvratne určiť, či pozostatky sú skutočne jeho, keďže po pohrebe v roku 1519 boli presunuté.
