Na hlavný obsah

Zelená či pandemická. Začína sa olympiáda, ktorú by domáci najradšej zrušili

Športovci musia dodržiavať prísne opatrenia.

Zelená či pandemická. Začína sa olympiáda, ktorú by domáci najradšej zrušili
Olympijské hry 2020 v Tokiu - pracovníci pripravujú halu pre gymnastov. Foto: ČTK/AP

Piatkovým (23. 7. o 13.00 h) otváracím ceremoniálom oficiálne odštartujú Olympijské hry (OH) 2020 v japonskom Tokiu (od 23. júla do 8. augusta). Pôjde už o historicky 32. letnú olympiádu, zúčastní sa na nej viac ako 11 000 športovcov z 206 krajín sveta, ktorí zabojujú o medaily v 33 športoch a 339 disciplínach.

Športový sviatok, ktorý určí najlepších na svete vo svojom odvetví, bude však jasne poznačený pandémiou koronavírusu.

Čierna škvrna

Tokio získalo právo hostiť XXXII. OH 7. septembra 2013 na zasadnutí Medzinárodného olympijského výberu (MOV) v argentínskom Buenos Aires, a to po hlasovaní v 2. kole, v ktorom obdržalo 60 hlasov delegátov. Krajina vychádzajúceho slnka tak zorganizuje svoju štvrtú olympiádu.

OH v Tokiu sa mali pôvodne uskutočniť od 24. júla do 9. augusta 2020, no v marci, keď svet naplno zasiahla prvá vlna covidu, padlo rozhodnutie o preložení hier na ďalší rok.

Japonci tento krok privítali, o rok neskôr sú však aj niekoľko dní pred začiatkom OH skeptickí. V máji bolo za zrušenie alebo odloženie OH cca 80 % opýtaných. Tesne pred otváracím ceremoniálom bolo 68 % ľudí z prieskumu presvedčených, že „pandemická“ olympiáda nebude z hľadiska šírenia covidu bezpečná a takmer 60 % hlasovalo za jej zrušenie.

Počet prípadov nákazy v Tokiu pritom stále stúpa, infikovaní sa našli už aj medzi športovcami či ich sprievodným personálom. Šéf organizačného výboru Tokio 2020 Toširo Muto krátko pred otváracím ceremoniálom ešte úplne nevylúčil ani zrušenie olympiády. „Ak príde k prudkému nárastu počtu nakazených, budeme pokračovať v rozhovoroch,“ povedal.

Prísne protokoly, samodekorácia

Všetci účastníci hier sa musia riadiť tzv. „playbookmi“. Každá skupina – či sú to športovci, členovia výprav, novinári, organizátori, dobrovoľníci – má svoje pravidlá hry a musí ich vždy a všade dodržiavať.

Športovci majú obmedzenú dĺžku pobytu v krajine a krátko po vystúpení ju musia opustiť. Nemôžu navštevovať ďalšie športy a podporovať krajanov. Okrem svojho športoviska a olympijskej dediny sa takmer nikam nedostanú.

Samozrejmosťou pre všetkých sú viacnásobné povinné testy, merania teploty pri vstupoch na športoviská, obmedzený pohyb počas prvých 14 dní v Tokiu, zákaz využívania verejnej dopravy, rúška, rozostupy a ďalšie protipandemické opatrenia.

Účastníci hier nemôžu navštevovať bary, reštaurácie či turistické oblasti a svoju polohu a zdravotný stav musia oznamovať organizátorom denne prostredníctvom mobilných aplikácií.

Členovia všetkých výprav na OH podstupujú denné testovanie. Športovci, tréneri, lekári či maséri dostali pri príchode do olympijskej dediny fľaštičky, do ktorých zbierajú sliny. Tie potom putujú na antigénové testovanie. V prípade pozitívnych testov čaká účastníkov karanténa.

Zakázané budú aj spoločné víťazné oslavy a medailisti sa budú musieť dekorovať sami.

Najzelenšie štadióny ostanú prázdne

Na OH sa bude súťažiť na novovybudovaných, dočasných i historických športoviskách ešte z olympiády v najväčšom meste sveta v roku 1964. V japonskej metropole sú rozdelené na zónu tzv. dedičstva a zónu tokijského zálivu.

Hry sa nebudú odohrávať len v Tokiu. Niektoré z disciplín sa uskutočnia aj v mestách Čiba, Saitama, Fudžisawa, Izu, Ojama, Fukušima, Jokohama, Rifu, Kašima či Sapporo. V poslednom zmienenom meste vybehne na 50 km trať aj slovenský atlét Matej Tóth.

Vyše 40 športovísk, na ktorých sa uskutočnia jednotlivé disciplíny, bude zívať prázdnotou – domácich i zahraničných pre stále platný núdzový stav v Tokiu.

Hlavným dejiskom OH bude Olympijský štadión v Tokiu s kapacitou pre 68 000 ľudí. Postavili ho za 1,4 miliardy dolárov a vyrástol na mieste hlavného stánku predchádzajúcich OH v Tokiu. Na jeho stavbu použili takmer 2 000 metrov kubických najmä cédrového dreva zo všetkých 47 prefektúr.

Na otváracom ceremoniáli zapália oheň pomocou vodíka. Obrovské solárne panely na streche štadióna vyrobia elektrickú energiu a zo strechy a chodníkov sa bude zbierať dažďová voda na zavlažovanie trávnika pre atletické zápolenia a futbalové stretnutia. Olympiáda v Japonsku tak bude jednou z najekologickejších vôbec.

Suverén Phelps, dominantné USA

Najúspešnejším olympionikom všetkých čias je Američan Michael Phelps. Niekdajší skvelý plavec si počas kariéry 23-krát zavesil na krk zlatú medailu. Na OH 2008 v Pekingu získal osem zlatých medailí, s kariérou sa rozlúčil na OH 2016 v Riu de Janeiro, kde triumfoval päťkrát.

Medzi najúspešnejšími je na 14. mieste bývalá československá gymnastka Věra Čáslavská, ktorá má v zbierke sedem zlatých a štyri strieborné medaily.

Najúspešnejšou krajinou v histórii letných olympiád sú Spojené štáty americké – nazbierali 2 523 cenných kovov, z toho 1 022 zlatých.

Slovensko je v historickej bilancii krajín na letných hrách na 50. mieste s 28 medailami (bilancia 9-12-7). Na OH 2016 vybojovala slovenská výprava dve zlaté a dve strieborné medaily.

Z medailového pohľadu boli pre Slovensko najúspešnejšie OH v Pekingu, ktoré priniesli krajine tri zlaté a tri strieborné kovy.

Niekdajšie Československo je v medailovej bilancii na 25. mieste (49-49-45).

Na OH 2020 bude slovenskú výpravu tvoriť 41 športovcov – najmenej v histórii. Najväčšie zastúpenie majú atléti, spomedzi ktorých bude favoritom na medailu obhajca zlata z OH 2016 v rýchlej chôdzi na 50 km Matej Tóth.

Šance na úspech budú mať aj športoví strelci Zuzana Rehák-Štefečeková, Juraj Tužinský, Danka Barteková či Patrik Jány. Rýchlostný kanoista Erik Vlček sa predstaví už na svojej šiestej olympiáde ako prvý Slovák v histórii a tiež bude mať medailové ambície.

Zaujímavosti

Maskotom OH bude modro-biely Miraitowa. Futuristická postavička v sebe snúbi tradíciu a inováciu.  Miraitowa je kombináciou slov „mirai“ – budúcnosť a „towa“ – večnosť. O konečnom vzhľade maskota rozhodlo približne päť miliónov detí základných škôl.

Olympijský sľub športovcov bude mať na otváracom ceremoniáli OH v Tokiu nové znenie. Zmena dlhé roky takmer nemenného textu má zdôrazniť význam solidarity, inklúzie, rovnosti a boja proti všetkým formám diskriminácie. Sľub prednesú jeden muž a jedna žena z olympijskej nominácie Japonska. Táto tradícia mala premiéru v roku 1920 v Antverpách.

V rámci rodovej rovnosti môžu mať krajiny dvoch vlajkonosičov – muža aj ženu. Za Slovensko to budú vodný slalomár Matej Beňuš a strelkyňa Zuzana Rehák-Štefečeková.

Štafeta s olympijským ohňom mala náročnú cestu, keďže organizátori museli často meniť jej trasu a vylúčili prítomnosť divákov. Štafeta pritom odštartovala vo Fukušime ako symbolické gesto.

Tradícia štafety a jeho symbolické zapálenie počas otváracieho ceremoniálu odštartovala v roku 1936. Myšlienka šéfa organizačného výboru hier v Berlíne Carla Diema sa ujala a odvtedy zakaždým putuje pochodeň s ohňom zo starovekej Olympie do organizátorskej krajiny.

Premiéru si odbijú športy karate, športové lezenie, surfing a skejtbording. Debut zažijú aj basketbal 3×3, disciplína dráhovej cyklistiky madison či niektoré miešané súťaže. Prvýkrát od roku 2008 sa vrátia bejzbal a softbal.

V Tokiu sa nepredstaví výprava Severnej Kórey. Národný olympijský výbor o tom rozhodol 25. marca pre obavy o bezpečnosť športovcov.

Ruskí športovci sa predstavia pod menom a vlajkou Ruského olympijského výboru, dôvodom je trest za štátom podporovaný doping doping.

V Japonsku je sedemhodinový časový posun, čo bude pre športových fanúšikov na Slovensku znamenať (ne)skoré budíčky.

Oficiálne náklady na uskutočnenie o rok odložených olympijských hier v Tokiu sa odhadujú na 15,4 miliardy dolárov. Vládni audítori naznačili, že skutočné čísla sú oveľa väčšie. Takmer 7 miliárd z týchto peňazí tvoria verejné zdroje.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Šport