Belgická vláda čelí tlaku pre udelenie povolení na pobyt niekoľkým stovkám migrantov v Bruseli, z ktorých sa mnohí nachádzajú „na hranici života a smrti“ po niekoľko týždňov trvajúcej hladovke. Informoval o tom v utorok (20. 7.) denník The Guardian.
Neregistrovaní migranti prebývajúci v budovách kostolov a univerzít v centre Bruselu držia hladovku už takmer 60 dní pre pokus získať povolenie na pobyt v krajine.
Znepokojenie narastá po tom, čo niektorí začali odmietať piť aj vodu. Najmenej štyria muži si zošili pery, aby tak urýchlili získanie prístupu na trh práce a k sociálnym službám.
Dvaja zástupcovia Organizácie Spojených národov v pondelok (19. 7.) vyzvali belgickú vládu, aby migrantom udelila aspoň povolenia na dočasný pobyt. Podľa denníka odhadujú neziskové organizácie ich celkový počet na 476.
Petičná skupina My sme tiež Belgicko tvrdí, že momentálne v krajine žije okolo 150 000 migrantov bez príslušných povolení k pobytu. Združenie volá po zákonnej úprave nezdokumentovaných migrantov, z ktorých mnohí žijú v krajine päť až desať rokov.
Mnohí koaliční partneri sa pre vyhrotenú situáciu okolo migrantov vyhrážajú, že odídu zo sedemčlennej koalície a položia tak krehkú vládu belgického premiéra Alexandra De Crooa, ktorá úraduje od septembra 2020.
Minister pre azyl a migráciu Sammy Mahdi odmietol poskytnutie hromadného azylu pre všetkých migrantov. Potvrdil vytvorenie „neutrálnej zóny“, kde môžu dostať informácie o tom, ako získať status rezidenta.
„V časoch, keď ľudia ohrozujú svoje životy, je potrebné vysvetliť im pravidlá a povedať, čo sa smie a čo nie,“ zdôraznil Mahdi.
