V niektorých oblastiach Blízkeho východu mizne voda. Príkladom môže byť severoiránske Urmijské jazero, v ktorom od 90. rokov ubudla už polovica vody. Ako informovala stanica CNN, región sužujú dlhodobé suchá a vysoké teploty.
Na problém upozornili tiež humanitárne organizácie pôsobiace v Sýrii a v Iraku, kde prístup k vode, potravinám a elektrine nemá zhruba 12 miliónov ľudí.
Úbytok sa týka nielen pitnej, ale aj úžitkovej vody. Vysychanie priehrad sa prejavuje v nedostatku elektriny pre základnú infraštruktúru, ako je zdravotníctvo.
Česká humanitárna organizácia Člověk v tísni informovala, že v Sýrii má nedostatok vody dopad na päť miliónov ľudí, v Iraku na sedem miliónov. V dôsledku sucha môže byť zničených 400 kilometrov štvorcových poľnohospodárskej pôdy.
Bez vody, potravín a energie
V provinciách na severe Sýrie pribúdajú pre znečistenú vodu ochorenia. V Iraku chýbajú zásobárne pitnej vody a pre veľkú časť úrodnej pôdy, rybolovu a energetického využitia sú vodné zdroje často vyčerpané. V tomto roku sa to podľa predpokladov prejaví znížením úrody pšenice.
„Čoskoro dôjde k úplnému kolapsu, bez vody a potravín budú milióny ľudí v Sýrii aj v Iraku. Nadchádzajúca vodná kríza bude znamenať bezprecedentnú katastrofu, ktorá vyženie z domovov ešte viac ľudí,“ povedal Carsten Hansen z Nórskej rady pre utečencov.
CNN uvádza, že Urmijské jazero v 90. rokoch zaberalo plochu 5 400 kilometrov štvorcových, zatiaľ čo dnes je to iba 2 500 kilometrov. Irak, Irán a Jordánsko odoberajú množstvo podzemnej vody na zavlažovanie, pričom v týchto krajinách menej prší, upozornil riaditeľ Ústavu svetových zdrojov (WRI) Charles Iceland. „Využívajú viac vody, ako bežne prináša dážď, takže sa podzemné zásoby stenčujú a zrážky ich nedopĺňajú,“ dodal Iceland.
Vyšší dopyt po vode a menej dažďa podľa neho vedú k vysušovaniu jazier, riek a mokradí, čo môže z mnohých oblastí urobiť neobývateľné miesta. Okrem toho to zvýši politické napätie pri sporoch o zdieľanie vôd.
V Iráne sa už nedostatok vody premietol do júlových nepokojov na juhozápade krajiny, zomreli pri nich najmenej traja účastníci. Riaditeľ centra výskumu klimatickej zmeny na univerzite v Saudskej Arábii Mansúr Mazrúí povedal, že problém je predovšetkým otepľovanie.
„Nech naprší akékoľvek množstvo vody, v horúčave sa vyparí,“ povedal. Poukázal aj na to, že často nejde o bežný dážď, ale „o extrémne zrážky, ktoré spôsobia záplavy“, ako tomu bolo tento rok v Číne, Belgicku alebo Nemecku.
