Na hlavný obsah

Blízky východ sužuje nedostatok vody. Krajiny môžu čeliť katastrofálnemu kolapsu

V dôsledku toho hrozí aj utečenecká kríza.

Blízky východ sužuje nedostatok vody. Krajiny môžu čeliť katastrofálnemu kolapsu
Na snímke deti sa vracajú zo školy kráčajúc po dne vyschnutého jazera. Foto: TASR/AP

V niektorých oblastiach Blízkeho východu mizne voda. Príkladom môže byť severoiránske Urmijské jazero, v ktorom od 90. rokov ubudla už polovica vody. Ako informovala stanica CNN, región sužujú dlhodobé suchá a vysoké teploty.

Na problém upozornili tiež humanitárne organizácie pôsobiace v Sýrii a v Iraku, kde prístup k vode, potravinám a elektrine nemá zhruba 12 miliónov ľudí.

Úbytok sa týka nielen pitnej, ale aj úžitkovej vody. Vysychanie priehrad sa prejavuje v nedostatku elektriny pre základnú infraštruktúru, ako je zdravotníctvo.

Česká humanitárna organizácia Člověk v tísni informovala, že v Sýrii má nedostatok vody dopad na päť miliónov ľudí, v Iraku na sedem miliónov. V dôsledku sucha môže byť zničených 400 kilometrov štvorcových poľnohospodárskej pôdy.

Bez vody, potravín a energie

V provinciách na severe Sýrie pribúdajú pre znečistenú vodu ochorenia. V Iraku chýbajú zásobárne pitnej vody a pre veľkú časť úrodnej pôdy, rybolovu a energetického využitia sú vodné zdroje často vyčerpané. V tomto roku sa to podľa predpokladov prejaví znížením úrody pšenice.

„Čoskoro dôjde k úplnému kolapsu, bez vody a potravín budú milióny ľudí v Sýrii aj v Iraku. Nadchádzajúca vodná kríza bude znamenať bezprecedentnú katastrofu, ktorá vyženie z domovov ešte viac ľudí,“ povedal Carsten Hansen z Nórskej rady pre utečencov.

CNN uvádza, že Urmijské jazero v 90. rokoch zaberalo plochu 5 400 kilometrov štvorcových, zatiaľ čo dnes je to iba 2 500 kilometrov. Irak, Irán a Jordánsko odoberajú množstvo podzemnej vody na zavlažovanie, pričom v týchto krajinách menej prší, upozornil riaditeľ Ústavu svetových zdrojov (WRI) Charles Iceland. „Využívajú viac vody, ako bežne prináša dážď, takže sa podzemné zásoby stenčujú a zrážky ich nedopĺňajú,“ dodal Iceland.

Vyšší dopyt po vode a menej dažďa podľa neho vedú k vysušovaniu jazier, riek a mokradí, čo môže z mnohých oblastí urobiť neobývateľné miesta. Okrem toho to zvýši politické napätie pri sporoch o zdieľanie vôd.

V Iráne sa už nedostatok vody premietol do júlových nepokojov na juhozápade krajiny, zomreli pri nich najmenej traja účastníci. Riaditeľ centra výskumu klimatickej zmeny na univerzite v Saudskej Arábii Mansúr Mazrúí povedal, že problém je predovšetkým otepľovanie.

„Nech naprší akékoľvek množstvo vody, v horúčave sa vyparí,“ povedal. Poukázal aj na to, že často nejde o bežný dážď, ale „o extrémne zrážky, ktoré spôsobia záplavy“, ako tomu bolo tento rok v Číne, Belgicku alebo Nemecku.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet