Pred 30 rokmi, 19. augusta 1991, sa hŕstka konzervatívnych komunistov pokúsila o štátny prevrat vo vtedajšom Sovietskom zväze v snahe zastaviť reformy sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova a zabrániť rozpadu sovietskeho impéria.
Akcia osemčlenného pučistického výboru, ktorý viedol vtedajší viceprezident ZSSR Gennadij Janajev, sa však úplne minula účinkom. Nielenže skončila po troch dňoch obrovským fiaskom, ale ešte v tom istom roku viedla k zákazu sovietskej komunistickej strany a nepriamo spôsobila rozpad krajiny.
Puč prekvapil Gorbačova na dovolenke
Skoro ráno 19. augusta oznámili sovietsky rozhlas a televízia, že sa moci v krajine ujíma Štátny výbor pre výnimočný stav. Členovia pučistického výboru uviedli ako jeden z dôvodov neschopnosť Gorbačova vládnuť pre zlý zdravotný stav. Gorbačov bol však v tom čase úplne zdravý, dovolenkoval na Kryme.
Tam ho od 18. augusta popoludnia držali v domácom väzení, pretože odmietol schváliť vyhlásenie výnimočného stavu a odovzdať svoje právomoci viceprezidentovi Janajevovi.
Po tom, čo pučisti oznámili prebratie moci, vyhlásili v časti sovietskeho impéria výnimočný stav. Tlač a televíziu podrobili cenzúre a do Moskvy vyrazili tanky, ktoré zatarasili prístupové cesty k sídlu ruského parlamentu. K budove prišli desaťtisíce Moskovčanov, ktorí začali stavať barikády, aby ochránili prezidenta Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky Borisa Jeľcina, ktorý sa postavil do ich čela.
Jeľcin konal rázne
Jeľcin odmietol výbor pre výnimočný stav, vyzval na občiansku neposlušnosť a svojím dekrétom rozpustil všetky výkonné sovietske orgány. Na druhý deň označil členov výboru za zločincov a prevzal velenie nad ozbrojenými silami na ruskom území.
Tretí deň sa situácia vyhrotila a pri manévroch tankov prišli o život traja ľudia. Útok na budovu parlamentu sa však nekonal. Vojenské jednotky dostali povel, aby sa stiahli. Štátny výbor pre výnimočný stav rozpustili a jeho členov zatkli. Gorbačov sa potom bezpečne vrátil do Moskvy.
Pučistov amnestovali, jeden spáchal samovraždu
Po potlačení pokusu o prevrat vzali do väzby osem členov pučistického výboru a s nimi spolupracujúcich päť vysokých funkcionárov komunistickej strany. Proces sa pre zdravotné problémy obžalovaných vliekol.
V roku 1992 pučistov poslali do väzníc, na niektorých čakalo domáce väzenie. Vo februári 1994 ich však ešte pred vynesením rozsudku ruský parlament amnestoval. Jeden člen výboru, minister vnútra Boris Pugo, sa amnestie nedožil. Ešte v auguste 1991 spáchal samovraždu.
Napokon dosiahli presný opak
Prevrat mal udržať pri živote sovietske impérium a zastaviť demokratizačné reformy, ultrakomunisti však dosiahli opak.
Hrdinom sa stal vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin, ktorý sa postavil do čela spontánneho odboja proti prevratu. Stojaci na tanku imponoval celému svetu ako obranca ruskej demokracie a definitívne tak zatlačil do úzadia Gorbačova, ktorý nedokázal dostatočne odsúdiť úlohu komunistickej strany pri prevrate. Sovietsky zväz sa definitívne rozpadol 26. decembra 1991.
Vodca pučistov Gennadij Janajev zomrel 24. septembra 2010 v Moskve.
