Štát rozhoduje o takmer dvoch tretinách zárobku zamestnanca. Vypočítal to Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, podľa ktorého tak daňové bremeno vlani dosiahlo až 63 percent.
Ukazovateľ zahŕňa všetky povinné dane, odvody a poplatky. Podľa ekonómov Slovensko potrebuje nové daňovo-odvodové nastavenie. Reforma, ktorá by priniesla zmenu, je však momentálne v takzvanom spiacom režime.
Zamestnanec s celkovými mzdovými nákladmi zhruba 1 600 eur vlani najviac zaplatil na príjmových daniach, a to takmer 45 percent. Tu sa však prievan v peňaženke nekončí. Ak od jeho čistej mzdy odpočítame majetkové dane, či dane spojené so spotrebou, mesačne mu zostane necelých 600 eur.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Daňové bremeno sa síce medziročne mierne znížilo, podľa expertov je to však dočasné, môže za to pandémia a opatrenia s ňou spojené, ako napríklad daňové úľavy. Tak či onak, Slovensko podľa ekonómov potrebuje výraznú zmenu v nastavení daní a odvodov.
Väčšina koaličného štvorlístka už zverejnila svoje predstavy ako namiešať nový daňovo-odvodový koktejl. Názor najpovolanejšieho, ministra financií Igora Matoviča (OĽANO), verejnosť doteraz nepočula. A to napriek tomu, že šéf rezortu predstavenie reformy avizoval už pred niekoľkými mesiacmi. Dôvodom sú koaličné spory.
