Systému morských prúdov v Atlantickom oceáne hrozí kolaps. Patrí medzi ne aj Golfský prúd, ktorý ovplyvňuje klímu na celej planéte a prináša teplú vodu k pobrežiu Európy. Vyplýva to zo štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Nature, o ktorej informoval denník The Guardian.
Autori štúdie zaznamenali varovné signály znamenajúce zrútenie oceánskeho prúdenia, ktoré unáša teplú vodu z trópov pozdĺž východného pobrežia severoamerického kontinentu. Golfský prúd sa cestou postupne ochladzuje, v oblasti Grónska klesá ku dnu a chladnú vodu unáša južným smerom do Atlantického oceánu. Keby sa prúd zrútil, podľa týchto vedcov by asi existoval aj naďalej, ale bol by slabší a pomalší.
Z analýzy vyplynulo, že prúdy z takzvanej Atlantickej južnej cirkulácie (AMOC) za posledné storočie takmer kompletne stratili svoju stabilitu.
Skoršia štúdia publikovaná v odbornom magazíne Nature Geoscience ukázala, že prúdy spomalili vinou globálneho otepľovania na najnižšiu rýchlosť za posledné tisícročie. Podľa nového výskumu ich toto spomalenie doviedlo na pokraj kolapsu.
Kolaps by mal katastrofálne dôsledky na celom svete. Ohrozil by dažďové zrážky, od ktorých závisia miliardy ľudí v Afrike, Indii a Latinskej Amerike. Zdvihla by sa hladina oceánov obmývajúcich pobrežie Severnej Ameriky. Pre Európu by tento kolaps znamenal ochladenie počasia aj početnejšie a výdatnejšie búrky.
Je ťažké predvídať, kedy by sa systém mohol zrútiť
Zložitosť systému oceánskeho prúdenia neumožňuje predpovedať, kedy by ku kolapsu mohlo dôjsť. Môže nastať v ráde storočí, ale aj počas nasledujúcich dvoch až piatich desaťročí.
K spomaľovaniu morských prúdov prispievajú uhlíkové emisie, nie je však jasné, aké množstvo by spôsobilo zrútenie. Preto je dôležité vyprodukovať ich čo najmenej, uviedol hlavný autor štúdie Niklas Boers z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy.
Boers a jeho kolegovia analyzovali osem nezávisle nameraných dátových sád, ktoré sledovali teplotu a slanosť oceánov v posledných 150 rokoch. Z ich výskumu vyplynulo, že globálne otepľovanie prúdenia nielen spomaľuje, ale zásadne narúša aj jeho stabilitu.
Podľa Davida Thornalleyho z londýnskej univerzity UCL, ktorý sa na štúdii nepodieľal, sú jej závery síce znepokojujúce, no vedci zároveň netušia, či ku kolapsu vôbec dôjde a prípadne kedy.
Kolaps oceánskych prúdov by bol bodom zvratu
Kolaps by bol jedným z takzvaných bodov zvratu – rýchlych, obrovských a nenávratných klimatických zmien – ktorých prekročenie môže viesť k veľkým zmenám celého systému.
Boers a jeho kolegovia v máji varovali, že významná časť grónskej ľadovej prikrývky je vážne ohrozená a môže spôsobiť vzostup hladiny oceánov po celom svete. Ďalšia štúdia ukázala, že amazonský prales teraz vypúšťa viac emisií ako absorbuje. Požiare, ktoré sa v lete 2020 prehnali cez Sibír, zase spôsobili uvoľnenie znepokojujúceho množstva metánu do atmosféry.
Iná analýza z roku 2019 tvrdí, že svet už možno prekročil dostatočné množstvo bodov zvratov na to, aby bola ohrozená existencia ľudstva.
