Na hlavný obsah

Hirošima si minútou ticha uctila tisíce obetí atómovej bomby spred 76 rokov

Pietne stíšenie však chýbalo na olympijských hrách.

Hirošima si minútou ticha uctila tisíce obetí atómovej bomby spred 76 rokov
Na archívnej snímke zo 6. augusta 1945 poskytnutej americkou armádou pohľad na hríbovitý oblak, ktorý stúpa k oblohe asi hodinu po výbuchu atómovej bomby v japonskej Hirošime. Foto: TASR/AP

Japonská Hirošima si dnes minútou ticha pripomenula 76 rokov od momentu, keď americkí letci koncom druhej svetovej vojny na mesto zvrhli atómovú bombu.

Pietnu akciu rovnako ako vlani poznamenala pandémia ochorenia COVID-19, bola menšia ako v minulosti. Zástupcovia Hirošimy požiadali, aby minútu ticha držali aj účastníci olympijských hier v Tokiu, Medzinárodný olympijský výbor (MOV) to ale odmietol, napísala agentúra DPA.

Olympiáda si obete uctí v záverečnom ceremoniáli

Podľa japonských médií sa mnohí v Hirošime po tomto odmietnutí zo strany predsedu MOV Thomasa Bacha cítili podvedení. Domnievali sa vraj, že nedávna návšteva Hirošimy bude pre šéfa MOV natoľko významná, že vypočuje želanie mesta a minúta ticha sa uskutoční aj v dejisku olympiády.

Bach hirošimský Park mieru navštívil krátko pred začiatkom hier. Položil tam veniec a držal minútu ticha za obete explózie jadrovej bomby. Hovorca MOV uviedol, že jedna časť nedeľňajšieho (8. 8.) záverečného ceremoniálu olympijských hier bude venovaná pamiatke ľudí, ktorí prišli o život pri tragických udalostiach, ako bola tá v Hirošime.

Mesto dnes vyzýva na ukončenie jadrového zbrojenia a spoluprácu

Primátor mesta Kazumi Macui vyzval svetových štátnikov, aby opustili od politiky jadrového zastrašovania, a súčasne vládu svojej krajiny, aby sa „okamžite“ pripojila k dohovoru OSN zakazujúcemu jadrové zbrane, ktorý vstúpil do platnosti tento rok v januári. Doteraz ju ratifikovalo vyše 50 krajín, avšak žiadna zo súčasných jadrových mocností.

„Jadrové zbrane vyvinuté s cieľom vyhrávať vojny sú hrozbou úplného zničenia,“ povedal Macui na spomienkovej slávnosti na mieste pamätníka obetiam výbuchu. „Túto hrozbu určite môžeme ukončiť v prípade, ak budú všetky krajiny spolupracovať,“ dodal.

Premiér Jošihide Suga hovoril o nutnosti „vytrvať v realistických iniciatívach“, čo sa týka jadrového odzbrojenia v čase zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie a vzďaľujúcich sa pozícií jednotlivých štátov v tejto otázke.

Výbuch, ktorý sa zapísal do dejín

V pondelkové ráno 6. augusta 1945 zhodil americký bombardér menom Enola Gay nad prístavným mestom Hirošima smrtonosnú atómovú bombu. Na mesto ju zhodili z výšky približne desať kilometrov, explodovala asi 600 metrov nad mestom. Bomba sa volala Little Boy (Malý chlapec), vážila viac ako štyri tony a bola päť metrov dlhá.

Plukovník Paul W. Tibbets krátko pred jej zhodením povedal: „Tento záznam je určený pre dejiny. Dajte si pozor, čo hovorím. Zhodíme prvú atómovú bombu!“

Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Rádioaktívne žiarenie malo smrtiaci účinok v okruhu jedného kilometra od miesta výbuchu.

Bezprostredne po výbuchu zahynulo v Hirošime asi 80 000 ľudí a podľa odhadov do konca roku 1945 zomrelo 140 000 ľudí. Tisíce zomreli neskôr na následky zranení a radiácie.

O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodili Američania atómovú bombu s názvom Fat Man (Tučný muž) na Nagasaki. Japonsko niekoľko dní po zhodení bômb kapitulovalo, čím sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.

Na mieste epicentra výbuchu v Hirošime vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex Park mieru. Prvý úradujúci americký prezident, ktorý zavítal do Hirošimy od roku 1945, bol v roku 2016 Barack Obama.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet