Lotyšská vláda sa rozhodla vyhlásiť od stredy (11. 8.) do stredy 10. novembra núdzový stav v troch krajoch a meste Daugavpils, ktoré ležia blízko hraníc s Bieloruskom, odkiaľ do krajiny prúdia migranti z Blízkeho východu a Afriky. „Pohraničníkom povolili použiť fyzickú silu a špeciálne prostriedky na to, aby okamžite mohli vracať do Bieloruska ľudí, ktorí nezákonne prekračujú štátnu hranicu,“ napísal server Delfi.lv.
Pohraničníkom budú pomáhať armáda aj polícia. Spoločne sa majú snažiť zabraňovať pokusom o nelegálny prechod lotyšsko-bieloruskej hranice a budú spolupracovať aj pri vracaní migrantov do Bieloruska.
Vojaci a policajti majú tiež pohraničníkom pomáhať pri zisťovaní, či migranti plnia pokyny vrátiť sa do Bieloruska.
„Na území, kde platí núdzový stav, pohraničná stráž ani iné zariadenia neprijímajú žiadosti o azyl,“ napísal portál.
Ide o hybridnú vojnu, tvrdí lotyšská vláda
Tvrdé opatrenia premiér Krišjánis Kariňš a ministerka vnútra Marija Golubeva odôvodnili tým, že príchod nelegálnych migrantov predstavuje „hybridnú vojnu“ zo strany Bieloruska proti členským štátom Európskej únie.
Armáda sa má podľa ministerstva vnútra postarať o zabezpečenie infraštruktúry pre rozmiestnenie ľudí, ktorí nelegálne prekročili hranicu, a tiež vytvoriť miesto pre osoby, ktoré pricestovali z Bieloruska a podali žiadosť o poskytnutie azylu.
Na webe vlády je podľa portálu doteraz trochu odlišný text nariadenia o vyhlásení núdzového stavu, v ktorom sa hovorí, že žiadosti o azyl sa prijímajú na dvoch hraničných priechodoch.
Server dodal, že o vyhlásení núdzového stavu vláda rokovala niekoľko hodín za zatvorenými dverami.
Lotyšskí pohraničníci v priebehu 24 hodín zadržali viac ako 200 migrantov, ktorí nelegálne prekročili hranice, uviedla agentúra TASS. Dodala, že Lotyšsko je po Litve ďalšou krajinou, ktorá má problémy s nelegálnou migráciou z Bieloruska. Po tom, ako Litva začala vracať migrantov späť do Bieloruska, sa ich prúdenie rozdelilo medzi Poľsko a Lotyšsko.
Do Litvy sa z Bieloruska dostalo okolo 4 000 migrantov, zatiaľ čo za celý minulý rok to bolo asi len 80 ľudí. Vilnius, rovnako ako Riga, obviňuje režim v Minsku, že migrantov používa ako zbraň v „hybridnej vojne“ vyhlásenej Európskej únii v odvete za sankcie.
Tie majú režim Alexandra Lukašenka potrestať za falšovanie výsledkov minuloročných prezidentských volieb a porušovanie ľudských práv pri potláčaní protestov. Sankcie uvalili tiež za májový incident, keď bieloruské úrady prinútili k pristátiu v Minsku lietadlo pravidelnej linky medzi Aténami a Vilniusom, aby mohli zatknúť opozičného novinára Ramana Prataseviča, cestujúceho na palube.
Problémy s migrantmi hlási aj Litva
Litovský parlament v utorok (10. 8.) rokuje o výstavbe plota na hranici s Bieloruskom. Ak by návrh prešiel, Litva po celej dĺžke 670-kilometrovej hranice postaví plot s ostnatým drôtom, ktorý má ďalším migrantom zamedziť nelegálnemu vstupu do krajiny.
Výstavba plotu na hraniciach medzi Litvou a Bieloruskom je podľa Európskej komisie dobrý nápad, no podľa jej hovorcu Adalberta Jahnza na to Únia neposkytne žiadne finančné prostriedky. S informáciou prišla agentúra AFP.
Súhlas s výstavbou plotu, ktorý zamedzí nelegálnemu vstupu migrantov do priestoru EÚ, „však neznamená, že na financovanie tohto plotu budú použité európske fondy. Komisia nefinancuje žiadne ploty ani múry. Neexistuje žiadny rozpor medzi tvrdením, že postaviť plot je dobrý nápad a odmietnutím jeho financovania,“ povedal Jahnz.
