Na hlavný obsah

Meno mu vymyslelo 11-ročné dievčatko. Pre novú definíciu vyškrtli Pluto zo zoznamu planét

Jeho status spochybňovali dlhšie.

Meno mu vymyslelo 11-ročné dievčatko. Pre novú definíciu vyškrtli Pluto zo zoznamu planét
Na archívnej snímke je trpasličia planéta Pluto. Vedci objavili vďaka sonde New Horizons na trpasličej planéte Pluto rozsiahle ľadové pláne ležiace vedľa veľkých strmých hôr pozostávajúcich z ľadu. Foto: TASR/AP/NASA

Medzinárodná astronomická únia (IAU) na svojom valnom zhromaždení v Prahe pred 15 rokmi vyradila Pluto zo zoznamu planét v Slnečnej sústave a zaradila ho medzi takzvané trpasličie planéty. Túto historickú udalosť pripomenul v utorok (24. 8.) web Českej televízie.

Status Pluta spochybňovali už od konca 70. rokov 20. storočia, kedy objavili vzdialenú planétku 2060 Chiron, a kedy tiež astronómovia presnejšie spoznali jeho malú hmotnosť. V júni 2008 IAU rozhodla, že po Plute budú pomenujú telesá zhruba rovnakej veľkosti – takzvané „plutoidy“.

Dôvody, prečo Pluto nie je planéta

Argumentov bolo viac. Išlo najmä o napravenie takmer storočného omylu – pri objavení Pluta sa totiž zdalo, že je väčšie ako Zem a zhruba sedemkrát hmotnejšie, tým pádom by malo byť planétou. V súčasnosti však už astronómovia vedia, že Pluto je menšie než Mesiac.

Po roku 2000 sa stávala naliehavejšou i potreba nejako definovať planéty. V tom čase totiž začali pribúdať objavy takzvaných exoplanét – planét pri cudzích hviezdach, ale aj väčších telies na hraniciach Slnečnej sústavy. Vedci iba čakali, kedy sa tam podarí nájsť objekt väčší než Pluto. To sa stalo v roku 2005, keď astronómovia objavili teleso s názvom UB313.

Keďže nebolo isté, či je to planéta alebo iný druh objektu, nesmelo dostať podľa vtedy platných pravidiel meno po božstve – vedci mu preto hovorili Xena. Až neskôr dostal UB313 meno Eris po gréckej bohyni sváru.

Potom už existovali len dve možnosti – buď Slnečnú sústavu rozšíriť o ďalšie telesá, alebo zostať pri ôsmich nespochybniteľných planétach, a teda Pluto z tohto „elitného klubu“ vyradiť.

Objav a pomenovanie Pluta

O objav Pluta sa vo svojich 24 rokoch v roku 1930 zaslúžil americký astronóm Clyde William Tombaugh, ktorý ho spozoroval na Lowellovom observatóriu v meste Flagstaff v štáte Arizona.

„Pozrel som sa do teleskopu a takmer okamžite som ho spozoroval. Prepadlo ma obrovské nadšenie a takmer som sa triasol,“ povedal neskôr ku svojmu objavu Tombaugh podľa webu news.com.au.

Observatórium dostalo milú povinnosť – pomenovať objavené teleso. Z celého sveta vtedy prišlo viac ako tisíc návrhov. Zvíťazil ten od 11-ročného britského dievčatka Venetie Burneyovej. Vesmírny objekt chcela pomenovať podľa boha podsvetia Pluta (grécky Hádes). Dôvodom bola predstava chladného a temného sveta na konci Slnečnej sústavy. Pluto sa vtedy stalo jej deviatou planétou.

Burneyová dostala vtedy odmenu päť libier od svojho starého otca. Počas svojho života sa stala učiteľkou a po svadbe si zmenila priezvisko na Phairová. Keď Pluto vyškrtli zo zoznamu planét, mala 87 rokov. „Asi by som bola radšej, keby ostalo planétou,“ skonštatovala vtedy.

Zloženie trpasličej planéty

Pluto sa, podobne ako aj ďalšie objekty Kuiperovho pásu, skladá predovšetkým z kamenných materiálov a ľadu. Ide o pomerne malé teleso, ktoré má približne pätinu hmotnosti Mesiaca a tretinu jeho objemu.

Pluto má päť známych mesiacov. Najväčší – Cháron – objavili v roku 1978, ďalšie dva – Nix a Hydra – nasledovali až v roku 2005. Jeho posledné mesiace – Kerberos a Styx – objavili v rokoch 2011 až 2012.

V júli 2015 dorazila na vzdialenosť 12 500 kilometrov od Pluta americká sonda New Horizons. Sonda vtedy zosnímala fotografie, na ktorých vidno krátery, hory a ľadovcové útvary nachádzajúce sa v približne 80 kilometrov širokom pásme. Na povrchu trpasličej planéty je zároveň zreteľný rad červených plôch – pravdepodobne zamrznutej vody.

trpasličia planéta Pluto a mesiac Charon
Na kombosnímke zo sondy New Horizons planéta Pluto (vľavo) a jej mesiac Charon.
Foto: TASR/AP/NASA

Debaty sú živé dodnes

Viacerí vedci sa aj 15 rokov po vyškrtnutí Pluta zo zoznamu planét Slnečnej sústavy prikláňajú k tomu, že malo ostať planétou. Myslí si to aj vedec NASA Alan Stern, ktorý šéfoval misii sondy New Horizons. Podľa neho rozhodnutie IAU nedáva zmysel z vedeckého hľadiska.

Myslí si, že definícia planéty je zle formulovaná. „Definíciu IAU vytvorili neodborníci – astronómovia, ktorí študujú hviezdy, galaxie a čierne diery,“ uviedol vo februári tohto roka podľa Forbes.

Tvrdí, že IAU spanikárila po myšlienke, že za Kuiperovým pásom by mohli byť stovky malých planét. „Cieľom IAU pri vytváraní tejto definície bolo obmedziť počet planét, aby si školáci nemuseli pamätať dlhé zoznamy planét. Astronómovia sa začali báť astronomicky veľkých čísel,“ dodal.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet