Éra Billa Clintona v Bielom dome v rokoch 1993 až 2001 sa vyznačovala ekonomickou prosperitou, striedavými úspechmi v zahraničnej politike i škandálmi. Sexuálna aféra s Monikou Lewinskou jeho kariéru takmer pochovala. Bývalý prezident USA, oslavuje vo štvrtok (19. 8.) 75. narodeniny. Aj po odchode z najvyššej funkcie zostal v kontakte s politikou.
Z hudby presedlal na politiku
Jeho rodinu ešte pred narodením postihla tragédia. Clintonov otec zahynul tri mesiace pred narodením syna pri autohavárii, matka sa neskôr znovu vydala za obchodníka s autami – Rogera Clintona. Meno tohto alkoholika a násilníka neskôr prijal Bill za svoje.
V mladosti bola jeho záujmom hudba (najmä hra na tenorsaxofón). Hrával v kapele, spieval a chcel byť muzikantom. Až dovtedy, kým mu v roku 1963 pri jeho návšteve Bieleho domu podal ruku samotný John Fitzgerald Kennedy. Začal sa zaujímať o politiku a dal sa na štúdium práva.
Na Yaleovej univerzite sa zoznámil so svojou budúcou manželkou – vtedy Hillary Rodhamovou, s ktorou sa oženil v roku 1975 a v súčasnosti majú spolu dcéru Chelsea.
Prvé politické skúsenosti získal o niečo skôr – v roku 1972, keď v Texase viedol predvolebnú kampaň prezidentského kandidáta Georgea McGoverna.
V roku 1976 ho zvolili za ministra spravodlivosti štátu Arkansas, o dva roky neskôr sa stal jeho guvernérom. Vo funkcii zostal s dvojročnou pauzou až do svojho zvolenia za prezidenta USA.
Ako člen Národnej asociácie guvernérov pomáhal tiež zakladať Radu demokratického vedenia, zoskupenie demokratov usilujúce sa nanovo definovať politiku Demokratickej strany.
Prezidentské začiatky a úspechy
V novembri 1992 sa vo veku 46 rokov stal v tom čase tretím najmladším prezidentom v dejinách USA. K jeho úspechom v Bielom dome patrila ekonomická prosperita, dôchodková reforma, zníženie inflácie a nezamestnanosti, rast exportu či presadenie dohody o Severoamerickej zóne voľného obchodu (NAFTA) a prijatie zákona o čiastočnej regulácii strelných zbraní.
Vyznamenal sa tiež v zahraničnej oblasti – triumfom bolo v roku 1999 rozšírenie NATO o tri postkomunistické krajiny, úspechom bolo aj upokojenie situácie v Severnom Írsku či podiel na ukončení vojny v Bosne a Hercegovine (Dayton).
Za sprostredkovateľské úsilie o mier v Bosne a Hercegovine ho v januári 1998 navrhli na Nobelovu cenu mieru.
Škandály a impeachment
Prvú vážnu politickú katastrofu prinieslo odmietnutie reformy zdravotnej starostlivosti (navrhla ju jeho manželka Hillary), neskôr prepadol v Kongrese i jeho návrh na reformu sociálneho zabezpečenia. Najničivejším škandálom z tohto obdobia bolo obvinenie Clintona zo zneužitia politickej moci v období vykonávania úradu guvernéra.
Tieto politické nezdary viedli napokon k tomu, že vo voľbách do Kongresu v roku 1994 zvíťazila Republikánska strana. Neskôr však práve republikáni, ktorí presadili pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva neúnosné zákony v oblasti zdravotníctva a životného prostredia, prispeli 3. novembra 1996 k znovuzvoleniu Clintona za hlavu štátu na druhé funkčné obdobie.
Mediálnymi ťahákmi boli Clintonove sexuálne aféry. Začiatok roka 1998 priniesol najvážnejší škandál za celé obdobie jeho pôsobenia v prezidentskom kresle – aféru so stážistkou Monikou Lewinskou.
Lewinská aj Clinton najprv verejne popierali svoj intímny pomer, až v auguste toho roku sa Lewinská priznala pred Veľkou porotou. Napriek jej ubezpečeniu, že ju nenútili klamať, vniesla vážne pochybnosti o čestnosti prezidenta, ktorý sa nakoniec v televíznom prenose ospravedlnil občanom.
Výsledky vyšetrovania tejto aféry viedli k návrhu na odvolanie Clintona. Jeho záchrana prišla v podobe amerického Senátu, ktorý ho vo februári 1999 odmietol zbaviť funkcie hlavy štátu.
K ďalším aféram patrila tiež kauza Whitewater – pozemkové a finančné machinácie. Za svoj neúspech Clinton tiež označil fakt, že sa počas jeho vlády nepodarilo chytiť Usámu bin Ládina a tiež to, že nedokázal presvedčiť Izraelčanov a Palestínčanov k uzavretiu mieru.
Druhé funkčné obdobie prezidenta Billa Clintona sa skončilo v januári 2001. Na tomto poste ho 20. januára 2001 vystriedal republikán George Walker Bush.
V politike ostal aktívny
Populárny Clinton, jeden z najlepšie honorovaných rečníkov súčasnosti, sa venoval politike aj po odchode z funkcie. Napríklad v roku 2004 sa postavil na čelo úsilia OSN o likvidáciu následkov vlny cunami v Ázii, zapojil sa do boja proti epidémii AIDS, založil nadácie pre boj proti chorobám a chudobe – Clinton Foundation a Clinton Global Initiative. Vydal aj viacero úspešných knižných pamätí.
Bol tiež zvláštnym vyslancom OSN na Haiti po ničivom zemetrasení v roku 2010. Angažoval sa tiež v omilostnení dvoch amerických novinárok odsúdených v KĽDR.
V roku 2013 mu 44. prezident USA Barack Obama udelil najvyššie civilné vyznamenanie – Prezidentskú medailu slobody USA.
Clinton sa tiež podieľal na kampani svojej manželky Hillary, ktorá bola v roku 2016 demokratickou kandidátkou na prezidentku, avšak porazil ju Donald Trump. Nedávno sa tiež zapojil do kampane podporujúcej očkovanie proti ochoreniu COVID-19.
