Na hlavný obsah

Slovenská armáda zanechala stopu v Afganistane. Prv podporná činnosť, potom aktívna ofenzíva

Opravovali napríklad letiskové plochy.

Slovenská armáda zanechala stopu v Afganistane. Prv podporná činnosť, potom aktívna ofenzíva
Na archívnej snímke slávnostný nástup príslušníkov OS SR, ktorí sa vrátili z pôsobenia v operácii Resolute Support v Afganistane. Foto: TASR

Vyhľadávanie mín, stráženie strategických základní ale aj bojové výjazdy v rámci vojnových operácií na území Afganistanu je len časť z činnosti vojakov. Pri deštrukcii vtedajšieho talibanského režimu tam svoju stopu zanechala aj slovenská armáda, ktorá sa cez jednotlivé úrovne misií v niektorých prípadoch aj vyznamenala.

Po takmer 20-ročnom pôsobení na území Afganistanu sa ozbrojené sily vrátili späť na Slovensko.

Úlohy v niekoľkých misiách

Po páde amerických dvojičiek v New Yorku, ktoré malo na svedomí teroristické hnutie al-Káida na čele s Usámom Bin Ládinom. USA spoločne so Spojeným kráľovstvom spustili vojenskú operáciu Trvalá sloboda. Mala za cieľ odstrániť vtedajší režim na území Afganistanu.

Na konci roka 2001 na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN bola vtedy schválená aj operácia ISAF, ktorej kontrolu o rok neskôr prevzalo NATO. Svoje zastúpenie tam malo aj slovenské armádne veliteľstvo.

Slovenskí vojaci mali rôzne úlohy v niekoľkých misiách. Na pôsobenie slovenskej armády spomína bezpečnostný expert a bývalý generál Pavel Macko, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO a riadil viaceré operácie v rámci celého Afganistanu.

„My sme boli zapojení (slovenské ozbrojené sily) už aj v tejto misii Trvalá sloboda. Mali sme jednotku, ktorá napríklad aj opravovala letiskové plochy. Robili sme vo viacerých priestoroch – predovšetkým vo východnom Afganistane a opravovali sme plochu aj vo Fajzabade,“ priblížil pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.

Aktívna ofenzíva

V roku 2004 sa na samite v Istanbule spojenci dohodli na celoplošnom rozšírení misií. Operácia Trvalá sloboda, ktorá mala najmä protiteroristický charakter, sa neskôr zmenila na operáciu vybudovania inštitúcií a zastabilizovania krajiny.

Začala sa tzv. druhá fáza, kde sa slovenské jednotky neskôr dostali z podpornej činnosti k aktívnej ofenzíve. V rámci budovania bezpečnosti prevzali slovenskí vojaci stráženia strategických území – napríklad na najväčšej základni NATO v Kándaháre.

„Prevzali sme jeden „checkpoint“, potom druhý, kde sme museli spolupracovať už aj s Afgancami, s miestnymi bezpečnostnými zložkami aj s našimi spojencami priamo v základni. Tam priamo nielen pripravovali výcvik, ale chodili aj do operácií s týmito vojakmi. Tam bola súhra rameno vedľa ramena, prosto si museli veriť,“ zaspomínal si.

Posledná fáza

Tretia a zároveň posledná fáza sa zmenila na operáciu s názvom Trvalá podpora. Činnosť vojakov Aliancie sa týkala aj špeciálneho poradenstva na čele so slovenským práporom logistickej podpory, ktorá sa dočkala uznania v rámci pôsobenia medzinárodných síl.

Od roku 2002 sa pod vlajkou NATO či v rámci koalície vystriedalo viac ako 4 300 slovenských vojakov. Traja z nich prišli o život a ďalší utrpeli ťažké zranenia s trvalými následkami.

Macko si tiež myslí, že rozhodnutie stiahnuť vojakov bolo správne, za nešťastné však považuje načasovanie a spôsob ich návratu.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet