Česko sa stalo prvým členským štátom Európskej únie (EÚ), ktorý prisľúbil Litve finančné prostriedky na výstavbu bariéry pozdĺž jej hraníc s Bieloruskom v úsilí zastaviť prílev nelegálnych migrantov. Ako oznámil v utorok (7. 9.) počas oficiálnej návštevy vo Vilniuse český minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek, pôjde o sumu 13,5 milióna českých korún (530 000 eur). Informovala o tom agentúra Reuters.
„Situácia na litovsko-bieloruských hraniciach nás znepokojuje. S ministrom zahraničných vecí Gabrieliusom Landsbergisom a ministerkou vnútra Agné Bilotaité sme vo Vilniuse podpísali memorandum o poskytnutí financií na zaistenie ochrany hraníc. Litva chráni vonkajšiu hranicu EÚ a zaslúži si všetku podporu,“ napísal šéf diplomacie ČR v utorok na twitteri.
„Bezočivé konanie prezidenta Alexandra Lukašenka si žiada dodatočné sankcie voči bieloruskému režimu,“ povedal Kulhánek novinárom. Po pondelňajšom (6. 9.) stretnutí s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou na sociálnej sieti napísal: „Teraz je jasné, že Lukašenko nie je len hrozbou pre svojich vlastných ľudí, ale aj pre susedné štáty EÚ.“
Litve pomáhajú Ukrajina i Dánsko
Litve poskytla pomoc pri výstavbe bariéry proti nelegálnym migrantom napríklad Ukrajina. Krajina do Vilniusu zaslala stovky kilometrov ostnatého drôtu. Dánsko zase okrem 15 kilometrov ostnatého drôtu ponúklo i ubytovacie kontajnery, hygienické vybavenie či rady expertov na imigráciu, píše agentúra AP.
Litovská vláda 23. augusta oznámila, že do septembra 2022 chce dokončiť výstavbu 508 kilometrov dlhého a tri metre vysokého plotu s ostnatým drôtom na hranici s Bieloruskom. Náklady na výstavbu tejto umelej bariéry odhaduje na 152 miliónov eur.
Európska komisia príliv migrantov cez Bielorusko vníma ako Minskom zámerne riadenú migráciu v odvete za európske sankcie, upozornila však, že Únia výstavbu tohto plotu zo spoločného európskeho rozpočtu nepodporí.
