Island v nedeľu (26. 9.) len krátko oslavoval zvolenie prvého parlamentu v Európe s väčšinou žien, opätovné sčítanie hlasov odovzdaných v sobotňajších (25. 9.) voľbách však tento predbežný výsledok zmenilo. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
Na základe pôvodného sčítania by v 63-člennom parlamente ženy obsadili 33 kresiel. O niekoľko hodín neskôr však oznámili prepočítanie hlasov v regióne na západe krajiny, po ktorom zostalo v zákonodarnom zbore len 30 poslankýň – rovnako ako po voľbách z roku 2016.
Napriek tomu ide s podielom takmer 48 % o jedno z najvyšších zastúpení žien v niektorom z európskych parlamentov.
Väčšinu žien poslankýň majú len v niekoľkých krajinách sveta – a v žiadnej európskej. Podľa Medziparlamentnej únie vedie celosvetovo Rwanda, kde tvoria ženy 61 % členov Poslaneckej snemovne.
Nasledujú Kuba, Nikaragua a Mexiko s 50 % alebo mierne nad touto hranicou. Z údajov Svetovej banky vyplýva, že v Európe sa dosiaľ k polovici poslankýň najviac priblížilo so 47 % Švédsko.
Island je podľa AFP dlho priekopníkom v oblasti rovnosti pohlaví a práv žien, pričom v hodnotení Svetového ekonomického fóra je už 12 rokov na prvom mieste krajín s najväčšou rovnosťou mužov a žien. Bol tiež prvou krajinou, ktorá si v roku 1980 zvolila ženu za prezidentku.
Prepočítanie hlasov v jednom zo šiestich volebných regiónov Islandu nezmenilo celkové výsledky volieb zo soboty, v ktorých si mierne polepšila doterajšia trojstranná vládnuca koalícia.
Nezvyčajné spojenectvo ľavicových a pravicových strán vo vláde, ktoré Islandu prinieslo štyri roky stability po desaťročiach politických kríz, však nemusí pokračovať.
Otázna je pozícia premiérky Katrín Jakobsdóttir, ktorej Hnutie ľavicových zelených oslabilo v prospech koaličných partnerov z konzervatívnej Strany nezávislosti a stredopravej Progresívnej strany.
