Klimatická zmena a globálne otepľovanie sú hlavnou témou na Islande, kde sa v sobotu (25. 9.) konajú parlamentné voľby. Islanďania idú k voľbám po výnimočne teplom lete a predvolebné debaty určovala práve táto téma.
Všetkých deväť strán usilujúcich sa o získanie mandátov v ostrovnom parlamente uznáva, že globálne otepľovanie mení subarktickú krajinu.
Politici sa však nezhodnú na tom, či by mal byť Island aktívnejší v úsilí o spomalenie klimatickej zmeny, alebo či by naopak mal tieto zmeny využiť ako príležitosť na ekonomický rast, pretože roztopenie ľadovcov a teplejšie počasie prospievajú kľúčovým hospodárskym odvetviam na Islande.
Súčasná vláda je koalíciou troch strán – ľavicovej, konzervatívnej a liberálnej. Na čele kabinetu je Katrín Jakobsdóttirová, ktorej Ľavicovo-zelenému hnutiu však prieskumy predpokladajú slabý, zhruba desaťpercentný výsledok. Existujúca trojkoalícia by podľa posledných prieskumov mala obsadiť len 30 zo 63 kresiel v parlamente.
Rekordné je množstvo nerozhodnutých voličov a počet strán, ktoré majú šancu zasadnúť v 63-člennom Althingu, nebol nikdy vyšší. Do parlamentu by sa totiž mohlo dostať všetkých deväť strán.
Prieskumy naznačujú, že silnej podpore sa tešia ľavicové strany, ktoré väčšinou sľubujú razantnejšie obmedzenie emisií oxidu uhličitého, než k akému sa Island zaviazal v parížskej klimatickej dohode. Island sľúbil, že dosiahne uhlíkovú neutralitu do roku 2040, teda desať rokov pred väčšinou ďalších európskych krajín.
