Národná banka Slovenska očakáva v najbližších mesiacoch rast spotrebiteľských cien sprevádzaný spomalením ekonomickej aktivity. Ako však v utorok (28. 9.) povedal guvernér centrálnej banky Peter Kažimír, oba tieto javy považujú za dočasné. V rámci rastu cien pritom ide podľa neho o rekordné úrovne za posledných takmer desať rokov.
Po tohtoročnom priemernom raste cien na úrovni 2,4 % by mala dynamika rastu v budúcom roku zrýchliť takmer na 4 %. Následne v roku 2023 by inflácia mala byť niekde nad dvomi percentami.
Je však podľa Kažimíra riziko, že inflácia bude vyššia – riziko studenej zimy, a teda tlak na dodávky plynu a energií – to by mohlo tlačiť ceny nahor, hlavne ceny energií. „O svoje slovo sa môže ešte prihlásiť aj pandémia,“ podotkol šéf NBS.
Tvrdí, že Slovensko je exportne orientovaná ekonomika. Firmy majú problém s dodávkami niektorých súčiastok. To podľa Kažimíra ovplyvňuje aj ekonomický rast.
„Odhadujeme, že ekonomický rast v tomto roku by mal byť o jeden bod nižšie, ako sme uvažovali, teda na úrovni 3,5 %,“ uviedol Kažimír. V budúcom roku očakáva národná banka rast mierne nad 6 %. „Predkrízovú úroveň dosiahneme zrejme až začiatkom budúceho roka,“ poznamenal.
Z pohľadu ekonomickej aktivity je pre Slovensko problém aj nízka zaočkovanosť. V porovnaní s ostatnými krajinami Európy zaostáva, z krajín eurozóny je na tom podľa Kažimíra dokonca najhoršie.
„Ak by sme si za príklad mali zobrať Dánsko, ktoré je premiantom v očkovaní, tak oproti nemu prichádzame o zhruba miliardu na domácej spotrebe. Pretože predpokladáme, že protipandemické opatrenia, aj keď budú oveľa menšie ako pri predchádzajúcich vlnách, opäť do určitej miery zasiahnu domácu spotrebu. To je cena za nízku ochotu očkovať sa,“ poukázal Kažimír.
Aj v rámci trhu práce centrálna banka očakáva isté problémy. Na jednej strane je značný nedostatok pracovníkov v niektorých sektoroch, na druhej strane krajina stále nie je na predkrízových úrovniach z hľadiska čísiel zamestnanosti. Tieto dva paradoxy idú podľa Kažimíra proti sebe a môžu spôsobiť tlak pri cenovom vyjednávaní.
„Avšak v nasledujúcich dvoch rokoch by už situácia na trhu práce mala byť lepšia a predkrízovú úroveň by sme mohli dosiahnuť v roku 2023,“ skonštatoval Kažimír. V nasledujúcich rokoch budú nominálne mzdy rásť podľa centrálnej banky v priemere okolo piatich percent.
