Britský fyzik a chemik Michael Faraday ako prvý dokázal, že elektrina a magnetizmus sú dvoma rozličnými prejavmi spoločného elektromagnetického poľa. Aj laikom je známa tzv. Faradayova klietka – konštrukcia z vodivého materiálu, ktorá chráni obsah vo svojom vnútri pred účinkami elektrického poľa, teda napríklad aj pred zásahom blesku.
Významne prispel k vedeckému poznaniu aj napriek tomu, že mu chýbalo matematické vzdelanie a on sám sa skôr nazýval filozofom než fyzikom či chemikom. Vo svojich prednáškach a odborných prácach nikdy nepoužil jediný vzorec. K svojim vedeckým objavom sa dopracoval predovšetkým prostredníctvom intuície a experimentov.
Od hmotnej núdze k splneniu sna
Michael Faraday sa narodil pred 230 rokmi – 22. septembra 1791 v britskom Newingtone ako tretí zo štyroch detí. Jeho otec James Faraday bol kováčom, no pre chorobu nemohol pracovať a rodina sa ocitla v hmotnej núdzi.
Mladý Faraday nemohol dokončiť základnú školu a od trinástich rokov začal pracovať pre kníhkupca a kníhtlačiara Georga Ribaua.
Ten mal pochopenie pre Faradayov záujem o prírodné vedy a na sedem rokov ho prijal vo svojej dielni za učňa. Počas tohto obdobia s veľkým úsilím doháňal zameškané vzdelanie. Dostal výučný list, ale už vedel, že jeho život nebude spojený s výrobou, resp. tlačením kníh, ale s vedou.
Jeden zo zákazníkov dal Faradayovi vstupenku na vedecké prednášky, ktoré usporadúval britský chemik a zakladateľ elektrochémie Humphry Davy na pôde Kráľovskej spoločnosti.
Faraday zozbieral všetku mladícku odvahu a napísal svojmu veľkému vedeckému vzoru list. V marci 1813 sa stal asistentom slávneho vedca.
Desať rokov práce
Viera v jednotnosť prírody a vzájomnú zameniteľnosť jednotlivých síl, ktoré správne chápal ako silové polia, viedla Faradaya k skúmaniu elektriny a magnetizmu.
Už v roku 1821 zistil, že elektrický prúd prechádzajúci vodičom vyvoláva magnetickú silu. Takisto sa mu podarilo pomocou prúdu a permanentného magnetu vyvolať mechanický pohyb, čo bol základ budúceho elektromotora.
Celých ďalších desať rokov mu však trvalo, kým docielil opak – premeniť magnetickú silu na elektrickú. Objavom elektromagnetickej indukcie v roku 1831 Faraday dokázal, že elektrina a magnetizmus sú dvoma odlišnými prejavmi spoločného elektromagnetického poľa.
Na zasadnutí Kráľovskej spoločnosti tiež predviedol svoj stroj na výrobu elektrickej energie za pomoci magnetu – medený kotúč o polomere 15 cm, ktorý sa otáčal medzi dvomi pólmi trvalého magnetu.
Faraday vytvoril teóriu elektromagnetického poľa a zaviedol pojem siločiar. Svoje experimenty a závery z nich publikoval v trojzväzkovom diele Experimentálny výskum elektrickej energie (1839, 1844, 1855).
Neskôr, v roku 1865, vzťahy medzi elektrinou a magnetizmom formou rovníc exaktne definoval škótsky vedec James Clerk Maxwell (Maxwellove rovnice).
Faradayova klietka a ďalšie objavy
Významným objavom je tzv. Faradayova klietka, kovová mriežka, ktorá tieni účinok elektrického poľa, teda chráni napr. pred bleskami. Na tomto princípe funguje aj karoséria auta, či vonkajší plášť lietadla.
Veľký je jeho prínos aj v oblasti chémie. Už v roku 1820 zistil, že skvapalnený amoniak pri vypúšťaní ochladzuje okolité prostredie, čo bol základ pre výrobu chladiacich a klimatizačných zariadení.
Objavil benzén, experimentoval s uhľovodíkmi, ale aj so zliatinami. Chemické účinky elektrolýzy popisujú dva Faradayove zákony elektrolýzy z roku 1834.
V rokoch 1830 až 1851 pôsobil ako profesor chémie na Kráľovskej vojenskej akadémii vo Woolwichi. Bol výborným prednášateľom a popularizátorom prírodných vied.
Už v roku 1826 začal organizovať pravidelné piatkové večerné diskusie a v tom istom roku aj Vianočné prednášky pre mládež, čím položil základy vyučovania vedy.
V roku 1860 publikoval sériu šiestich detských prednášok Chemické dejiny sviečky. Vianočné prednášky po ňom viedli mnohí významní vedci, ich kontinuita bola prerušená iba v období druhej svetovej vojny.
Nervové zrútenie
V roku 1839 sa Faraday nervovo zrútil a jeho zdravie začalo chradnúť. Po roku 1855 sa pre zlý zdravotný stav nemohol venovať experimentom, prednášal však až do roku 1862. Zomrel 25. augusta 1867 vo veku nedožitých 76 rokov v britskom Hampton Court v Middlesexe.
Michael Faraday získal 95 čestných titulov a ocenení, ostal však veľmi skromným človekom. Ponuku stáť na čele Kráľovskej spoločnosti dvakrát odmietol. Kráľovská spoločnosť mu udelila Copleyovu medailu (1832, 1838).
Bol členom francúzskej, nemeckej, bavorskej či americkej akadémie vied, získal čestný doktorát univerzity v Oxforde.
Po Michaelovi Faradayovi pomenovali jednotku elektrickej kapacity farad (F), jeho meno nesie aj mesačný kráter a planétka Faraday.
