Prepustenie bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského vzbudilo množstvo otázok.
Generálna prokuratúra využila svoju právomoc a na základe paragrafu 363 trestného poriadku zrušila stíhanie Vladimíra Pčolinského a Zoroslava Kollára. Na politickej, ale aj odbornej scéne už zaznievajú hlasy, že generálna prokuratúra má týmto priveľké právomoci. Koalícia už uvažuje o zmene zákona.
Uznesenie prokurátora Jozefa Kanderu v prípade bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského má takmer 90 strán. Prokurátor namieta niekoľko procesných chýb, ktorých sa mal dopustiť vyšetrovateľ, či prokurátor špecialnej prokuratúry Peter Kysel, ktorý prípad dozoroval.
Výpovede kajúcnikov ako kľúčový dôkaz
Všetko sa začalo na konci januára keď vtedy väzobne stíhaný bývalý námestník tajnej služby Boris Beňa ponúkol polícií spoluprácu a vypovedal o údajnej korupcii, do ktorej mali okrem neho byť zapletení aj Vladimír Pčolinský, podnikateľ Zoroslav Kollár a Ľudovít Makó.
Vyšetrovateľ o tom najprv spísal úradný záznam, následne vydal uznesenie o začatí trestného stíhania a vzápätí vypočul Beňu ako svedka. Takýto postup je podľa prokuratúry a tiež Trestného poriadku nezákonný. Jozef Kandera v uznesení píše, že doklad o vznesení obvinenia musí mať relevantné základy a nie len akékoľvek podozrenie zo spáchania trestného činu.
Mnohé body uznesenia generálnej prokuratúry namietali právni zástupcovia Vladimíra Pčolinského. Napríklad to, že za kľúčový dôkaz považoval vyšetrovateľ výpovede kajúcnikov Borisa Beňu a Ľudovíta Makoá.
„Generálna prokuratúra nekritizuje, že sa nemôžu použiť kajúcnici. Ale tu musí byť nejaká základná indícia a kajúcnik nemôže byť konečný dôkaz o tom, že to niekto spáchal,“ povedal zástupca Pčoliského Ondrej Urban pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.
Prípad ešte nie je uzavretý
Neznamená to však, že sa prípad sa definitívne uzavrel. Námestník generálneho prokurátora prikazuje vyšetrovateľovi, aby vo veci opäť konal a rozhodol. Využil pri tom paragraf 363 Trestného poriadku.
Expertka na trestné právo Lucia Kurilovská hovorí, že ide o mimoriadny opravný prostriedok. „Toto oprávnenie má iba generálny prokurátor. J to logické, lebo ide o prípravné konanie, kde všeobecne prokurátor vykonáva dozor, takže generálnemu prokurátorovi bola daná táto právomoc“
Predseda Súdnej rady Ján Mazák si myslí, že generálny prokurátor má týmto paragrafom priveľké kompetencie a treba ich okresať. „Generálny prokurátor by mohol taký mimoriadny opravný prostriedok využiť iba vtedy, ak by už medzitým súdy nerozhodli o tom, že obvinenia u konkrétnej osoby sú opodstatnené.“
