„Hrozba, ktorá nás mala zjednotiť, sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu.“ Vyhlásila to v utorok (28. 9.) prezidentka SR Zuzana Čaputová pri čítaní správy o stave republiky narážajúc na pandémiu covidu-19.
Pri porovnaní so správou z júna 2020 skonštatovala, že končiaca vláda Petra Pellegriniho (vtedy Smer-SD) i nastupujúca vláda Igora Matoviča (OĽANO) urobili „správne rozhodnutia v správnom čase“, vďaka čomu malo Slovensko v porovnaní so susednými krajinami menej obetí covidu.
Kľúčová je personálna stabilizácia v zdravotníctve
„Na konci augusta 2020 už bola skutočnosť iná,“ povedala hlava štátu. Poukázala na to, že počas druhej vlny covidu malo Slovensko „niekoľko týždňov najviac obetí na počet obyvateľov na svete“. Dodala, že počet priamych a spočítaných obetí nie je, úplný, lebo tak ako v iných krajinách, aj Slovensko v dôsledku zaznamenalo tiež nadmerné úmrtia. Poukázala pri tom na fakt, že v januári 2021 bola úmrtnosť celkovo o viac ako 80 percent vyššia v porovnaní s priemernou úmrtnosťou počas predchádzajúcich piatich rokov.
Hovorila tiež o extrémne preťaženom zdravotníctve a za to, že neskolabovalo úplne, vďačím krajina podľa nej „predovšetkým obrovskému nasadeniu a obetavosti zdravotníkov“. Zdôraznila, že nie každý infikovaný mohol byť hospitalizovaný a nie každý dostal pľúcnu ventiláciu, keď ju potreboval.
„Zomierajúci v posledných okamihoch svojho života videli iba ošetrujúci personál, ľudí zahalených v overaloch, ktorým ani nevideli do tváre. Naši blízki od nás odchádzali bez toho, aby sme s nimi mohli byť v poslednej chvíli, aby sme sa s nimi mohli rozlúčiť a dôstojne ich pochovať. Bol to rok traumy, ktorou sme prešli a tisíce pozostalých ľudí si ju ponesú po celý svoj život,“ podotkla prezidentka.
Podľa nej sa tiež ukázalo, že ľudí v zdravotníctve je málo a viacerí už majú svoj vek. Doplnila, že tretiu vlnu je nevyhnutné riešiť už teraz. „Preto je nevyhnutné, aby sa personálna stabilizácia v rezorte stala jednou z našich kľúčových priorít.“
Trpeli aj deti a mladí ľudia
Starostlivosť podľa Čaputovej chýbala aj v zariadeniach sociálnych služieb. „Vytvorenie funkčného systému dlhodobej starostlivosti o seniorov s dostatkom lôžok a dostatkom opatrovateľských kapacít za dôstojnú odmenu musíme čo najviac a čo najrýchlejšie priblížiť realite,“ uviedla v tejto súvislosti.
Dodala však, že pandemické vlny zasiahli nielen seniorov, ale aj deti, keďže krajina mala dlhodobo zatvorené školy. „Trpeli nielen tým, že sa nemohli primerane vzdelávať, ale ich sociálne vzťahy boli zo dňa na deň prerušené,“ podčiarkla s tým, že to doľahlo najmä na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, keďže sa nemohli učiť ani dištančne.
Poukázala aj na to, že narástol počet detí s depresívnymi stavmi. „Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter.“
Pozrite si reportáž RTVS, ktorú pripravila Katarína Wildová:
Polarizácia spoločnosti
V správe o stave republiky sa tiež venovala ľuďom, ktorí prišli o zamestnanie. Hovorila o tých, ktorí stratili aj „zvyšky minimálnej životnej stability“, ale aj o tých, ktorí si prácu udržali, lebo sa „dostali do stavu permanentného stresu a žili s pocitom ohrozenia a úzkosti“.
V dôsledku toho sa podľa nej prejavujú práve preto emócie ako strach a hnev, ktoré polarizujú spoločnosť, a to najmä pri téme očkovania. Zopakovala, že podporuje očkovanie, pretože ho považuje za najefektívnejší spôsob vyrovnania sa s pandémiou. „Zároveň považujem za vhodné pripomenúť, že samotná skutočnosť, že niekto zaočkovaný nie je, nerobí z neho zlého, ani hlúpeho človeka. Viem však porozumieť obavám ľudí z neho, pretože strach je hlboko ľudská emócia.“ Uviedla, že krajiny v Európe uvoľňujú opatrenia až po dosiahnutí vysokej miery zaočkovanosti.
„My sme od tohto cieľa stále ďaleko a namiesto toho, aby sme motivovali verejnosť k jeho dosiahnutiu, staviame ľudí proti sebe,“ myslí si s tým, že krajina sa nevie zhodnúť ani pri riešeniach v boji s pandémiou, ale ani pri potrebných reformách. Poukázala na prieskum verejnej mienky, podľa ktorého si 71 % ľudí myslí, že spoločnosť sa nevyvíja správnym smerom.
V tejto súvislosti spomenula aj pokus o vyhlásenie referenda o predčasných parlamentných voľbách. Keďže boli pochybnosti, bolo podľa nej legitímne, že sa obrátila na Ústavný súd. „Otázka, ktorá bola predmetom súčasného referenda, v takejto podobe a s týmito dôsledkami nikdy položená nebola,“ skonštatovala.
„Práve vy, poslanci národnej rady, však máte možnosť prijať ústavnú zmenu a následne požiadať o vyhlásenie referenda, ktoré bude v súlade s ústavou. Takéto referendum, a to som už viackrát verejne zdôraznila, neodkladne vyhlásim,“ odkázala zákonodarcom.
Boj o podobu spravodlivosti
Prezidentka neobišla ani tému spravodlivosti. Zdôraznila, že pre fungovanie spoločnosti je potrebné, aby vo verejnej službe neboli ľudia, ktorí svoju moc neunesú, alebo ju dokonca zneužijú vo svoj prospech. Dodala, že akýkoľvek uzdravujúci proces pre spoločnosť, teda aj vyrovnanie sa s korupciou, sa musí diať zákonným spôsobom.
V tejto súvislosti neobišla ani konflikt medzi bezpečnostnými zložkami štátu a podčiarkla, že o veľa ide nielen vyšetrovaným osobám, ale celému štátu.
„Vyše dvadsiatky ľudí priznalo svoju vinu a vypovedajú o paralelnom svete, v ktorom si dočasne mysleli, že je možné brať zo spoločného, a to beztrestne. Vypovedajú o schémach, ktoré si vytvorili, a za ktoré ich doposiaľ nikto nebral na zodpovednosť. Ide teda nielen o osobnú slobodu vyšetrovaných osôb, ale aj o ozdravenie a o budúci charakter nášho štátu.“
Zároveň dodala, že politici, ani ona sama, nemajú ani nemajú mať žiadne možnosti zasiahnuť do prebiehajúcich vyšetrovaní. „Chcem dôverovať justícii, že ak by aj pri vyšetrovaní vznikli chyby, súdy dokážu posúdiť dôkazy, a tiež zákonnosť ich získania. Mali by sme deľbu moci rešpektovať nielen vo svojich skutkoch, ale aj vo svojich vyjadreniach, ktorými môžeme podkopávať zvyšky dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie.“
Slovenská republika je zranená krajina
Slovenská republika je dnes podľa prezidentky zranenou krajinou, ktorá potrebuje zvládnuť celosvetovú zdravotnú krízu aj ďalšie výzvy. Potrebuje preto stabilitu a jasné a jednotné vedenie.
„Osobitne sa to týka strán vládnej koalície, ktoré na seba prevzali najväčší podiel zodpovednosti za vedenie štátu a ktoré, ak chcú ďalej vládnuť, mali by ukazovať jednotu a jasnú vôľu spolupracovať. Lebo vzájomné spory iba prehlbujú sklamanie verejnosti,“ uviedla.
Ako dodala, týka sa to tiež opozície, ktorá spoluvytvára atmosféru, spoludefinuje mieru kultúrnosti v politike a vo výsledku sa podieľa na oslabení súdržnosti celej spoločnosti.
„Celková politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Práca s klamstvom, vulgarizmy, osobné útoky sa už stávajú štandardom. Je naivné si myslieť, že sa to skončí iba v tejto miestnosti, alebo zasiahne iba adresáta urážok. Nie, spoločne formujeme našu spoločnosť, a každý prejav nenávisti je odkazom ľuďom, ktorí nás volili, že naše osobné spory sú pre nás viac, ako skutočné problémy ľudí,“ pripomenula prezidentka poslancom.
V prejave tiež hovorila o pláne obnovy a modernizácii krajiny, reformách, pochválila konzistentnosť v zahraničnej politike i úsilie ozbrojených síl pri pomoci v boji s pandémiou i evakuácii slovenských občanov z Afganistanu.
Prečítajte si celý text správy o stave republiky, ktorú prezidentka predniesla pred poslancami NR SR:
Správa o stave republiky by onlineeditori on Scribd
