Pred 60 rokmi, 6. septembra 1961, sa v Hlohovci narodil jeden z našich najvýznamnejších hudobných umelcov Richard Müller. Na hudobnú scénu vstúpil pred takmer 40 rokmi. V 80. rokoch minulého storočia upútal pozornosť nielen vysokou postavou, ale aj neopakovateľným prejavom ako spevák skupiny Banket.
Narodil sa do hereckej rodiny Vladislava Müllera a Elišky Müllerovej. S otcom, ktorý rodinu opustil počas Richardovho dospievania, nikdy nemal dobrý vzťah. „Obaja sme boli dve rovnako tvrdohlavé palice a prvý krok neurobil žiadny z nás,“ povedal spevák.
V roku 1985 absolvoval štúdium dramaturgie a scenáristiky na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Hudbe sa venoval ešte počas štúdia a tiež ako redaktor časopisov Populár a Gramorevue. Neskôr so skupinou Burčiak Pavla Daněka nahral a naspieval prvú skladbu Rádio.
Prvé vystúpenie priniesla Bratislavská lýra
V roku 1984 založil skupinu Banket a prvé verejné vystúpenie s ňou absolvoval v júni toho istého roku na Bratislavskej lýre s piesňou Nespoznaný. Skupina zaznamenala úspechy aj so skladbami Prečo Vy, ľudia 20. storočia máte vždy zachmúrené obočia (1985) alebo Esspreso tón (1986).
Debutový album Bioelektrovízia kapela vydala v roku 1986 a medzi najznámejšie skladby okrem hitu Po schodoch patria aj Tlaková níž, Salieri, Nezavadzaj či Slovenčina.
Hudobnú progresívnosť potvrdil Banket na čele s Müllerom aj nahrávkou Nová doba?! (1988). V spolupráci s Andrejom Šebanom vznikli skladby ako Bytové jadro problému, Slovenské tango alebo Klaun v maske človeka. Posledným Müllerovým štúdiovým projektom s Banketom bol album Vpred? (1990) s hitmi Požičovňa tvári, Pštros alebo Slúžiť ti chcem a so skladbou Aj Ty!, s ktorou skupina v roku 1989 vyhrala Bratislavskú lýru.
Sólová kariéra priniesla úspech, ale aj temné obdobie
V roku 1992 sa Müller vydal na sólovú dráhu. Jeho debutom bol album Neuč vtáka lietať (1992), z ktorého pochádzajú hity ako Nebude to ľahké či Keď odchádzajú lásky. Za vydarený album dostal Cenu Akadémie populárnej hudby Aurel.
V 90. rokoch sa začala aj jeho spolupráca s Jarom Filipom, z ktorej v roku 1994 vznikol album 33 s odkazom na Müllerov vek. Skladateľsky sa Filip podieľal aj na kultovom albume LSD (1996) s hitom Cigaretka na 2 ťahy. Za text k tejto piesni ocenili Müllera ďalšou cenou Aurel.
O dva roky neskôr sa Müller predstavil albumom Nočná optika s hitmi V tom istom meste, Milovať teba, Nohy či Knižný príbeh. Album vyniesol Müllerovi štyroch Aurelov a cenu Aurel dostal aj za nahrávku Koniec sveta (1999), na ktorej sa tiež podieľal Jaro Filip.
Hudobné úspechy však spevákovi nezaručili šťastie v súkromí. Na prelome tisícročí, hoci bol na umeleckom vrchole, v osobnom živote ho trápili problémy s drogami, alkoholom a duševné ťažkosti, konkrétne maniodepresívna psychóza. Tá mu vzala toľko síl, že v roku 2006 oznámil koniec hudobnej kariéry. Ten sa však napokon na radosť jeho fanúšikov nekonal.
Ťažké obdobie mu pomohla prekonať nová partnerka, ktorá je matkou jeho najmladšieho syna Markusa, Vanda Wolfová. Pred ňou žil s českou speváčkou a huslistkou Ivou Bittovou, v roku 1986 sa oženil s moderátorkou Soňou Müllerovou. Manželstvo vydržalo 15 rokov, vzišli z neho syn Filip a dcéra Ema-Lujza.
Ďalšie hudobné úspechy mu priniesol album Richard Müller a hosté (2000), na ktorom spieval nielen české texty Michala Horáčka, ale tiež začal pri ňom spolupracovať s Ivanom Táslerom. Za album dostal dvoch Aurelov. Líder skupiny IMT Smile sa podieľal aj na Müllerovej oceňovanej nahrávke ´01 (2001, získala 5 Aurelov).
Okrem hudby sa venoval aj fotografovaniu
Medzi Müllerove autorské albumy patrí aj Monogamný vzťah (2004), na ktorý nadviazal nahrávkou 44 (2005), ktorou opäť odkázal na svoj vtedajší vek. O rok neskôr vydal album V.V. a poctu Milanovi Lasicovi a Jarovi Filipovi vyjadril nahrávkou Müller spieva Lasicu, Lasica spieva Müllera, Müller a Lasica spievajú Filipa (2008).
Po albume Už (2010) nadviazal na spoluprácu s Táslerom a vznikla nahrávka Ešte (2011), po ktorej nasledovali projekty Hlasy (2013), Hlasy 2 (2014) s vokálnou skupinou Fragile. Za nahrávku Hlasy ho v roku 2013 ocenili Krištáľovým krídlom.
K Horáčkovým textom sa vrátil na nahrávke Sociální síť (2015), ku ktorej zložil hudbu český gitarista Michal Pavlíček. Päťdesiate piate narodeniny si pripomenul albumom 55 (2016) a zatiaľ jeho posledným sólovým počinom je štúdiovka Hodina medzi psom a vlkom (2020), na ktorej sa vrátil k spolupráci s Petrom Uličným, skladateľom hudby bol Ondřej Gregor Brzobohatý.
Okrem hudby sa Müller predstavil aj ako talentovaný fotograf a na konte má dve fotografické knihy – Amerika (1996) a Enter (2010).
