Jeho priaznivci ho vidia ako neomylného záchrancu Talianska neustále napádaného ľavicovými protivníkmi, politickí súperi ho zase označujú za skorumpovaného megalomana, ktorého kariéru sprevádzali početné škandály. Reč je o bývalom premiérovi Talianska Silviovi Berlusconim, ktorý v stredu (29. 9.) oslavuje 85. narodeniny.
Tlačový magnát, podnikateľ a politik, ktorý bol v rokoch 1994 až 2011 štvornásobným predsedom vlády, je jedným z najbohatších mužov Talianska. Na domácej politickej scéne ho vnímajú rozporuplne.
Od predaja a spevu k médiám a futbalu
Počas štúdií práva na univerzite v Miláne si privyrábal predajom vákuových čističov, fotografovaním a spevom na výletných parníkoch a postupne budoval svoje podnikateľské impérium.
V roku 1978 založil spoločnosť Fininvest a ťažisko jeho záujmu sa presunulo smerom k médiám. V roku 1980 stál pri zrode prvej celoštátnej komerčnej televízie Canale 5 a do svojho konglomerátu postupne pridával ďalšie stanice a vydavateľstvá. Okrem médií prevádzkoval tiež poisťovacie či bankové firmy.
V roku 1986 sa stal majiteľom a dlhoročným prezidentom futbalového klubu AC Miláno. Predal ho o 30 rokov neskôr čínskej investičnej skupine.
Rýchly štart a viaceré pády
V prvej polovici 90. rokov presedlal z podnikania na politiku. Aj v nej ho čakala raketová kariéra. V marci 1994 porazil Berlusconi s novozaloženou politickou stranou Forza Italia ľavicový blok a 10. mája 1994 sa postavil po prvý raz na čelo talianskej vlády. Vládol však len do januára 1995, pretože po vzájomných nezhodách vo vládnej koalícii podal demisiu.
Do vysokej politiky sa vrátil v lete roku 2001 po víťazných parlamentných voľbách. Od júna 2001 do mája 2006 stál na čele dvoch talianskych vlád. Následne bol dva roky v opozícii a do premiérskeho kresla opäť zasadol v máji 2008.
V decembri 2010 tesne prežil hlasovanie o dôvere v dolnej komore parlamentu. Hlasovanie nasledovalo po sérii škandálov, vnútrostraníckych bojov a rozchode Berlusconiho s dlhoročným spojencom a predsedom dolnej komory talianskeho parlamentu Gianfrancom Finim. Vo funkcii premiéra skončil 16. novembra 2011.
Hlavný podiel na jeho vtedajšom páde mala neschopnosť jeho kabinetu presadiť zásadné reformy zamerané na zníženie zadlženosti krajiny. On sám však označil svoje pôsobenie na čele vlády za veľmi pozitívne a sám seba za najlepšieho premiéra novodobej talianskej histórie.
Berlusconizácia a bunga bunga
Berlusconi patrí k najkontroverznejším talianskym politikom za posledné desaťročia. Skupina Fininvest mu zaistila veľký mediálny vplyv, prostredníctvom nej mohol ovplyvňovať verejnú mienku. Vďaka nemu vznikol pojem berlusconizácia – označuje kumuláciu mediálnej a politickej moci.
Bývalý premiér figuroval v mnohých kontroverzných kauzách a za svoju politickú kariéru absolvoval vyše 20 súdov. Čelil viacerým súdnym procesom, ktoré sa týkali korupcie, daňového podvodu a obvinení, že mal pohlavný styk s neplnoletou osobou. Premiér tieto obvinenia vždy razantne odmietal.
V roku 2014 bol napríklad právoplatne odsúdený na štyri roky väzenia za daňové úniky v ním vlastnenej spoločnosti Mediaset. Berlusconi si vybral alternatívny trest verejne prospešných prác v domove dôchodcov blízko Milána, ktorý mu vypršal v marci 2015.
Pre toto odsúdenie nesmel šesť rokov zastávať volené funkcie ani kandidovať a musel odísť aj zo Senátu. Tento zákaz milánsky súd v roku 2018 zrušil na základe údajného expremiérovho „dobrého správania“.
V posledných rokoch sa s menom Silvia Berlusconiho spája najmä aféra známa ako „bunga bunga“, ktorá je spätá s tanečnicou z nočného klubu – Maročankou Karim Mahrúgovou, prezývanou Ruby. Tá sa zúčastňovala na divokých večierkoch v Berlusconiho vile v roku 2010, keď bol ešte premiérom a ona mala v tom čase iba 17 rokov. V marci 2015 ho oslobodili s odôvodnením, že nemusel vedieť, koľko rokov má dievča v skutočnosti.
Kauza ho ale prenasleduje naďalej, keď je v rovnakom prípade obvinený z údajného podplácania svedkov so zámerom zaistiť si oslobodzujúci rozsudok. Súdne pojednávania sa však už roky odkladajú vzhľadom na jeho zdravotný stav.
Stelesnenie vlastností, ktoré imponujú Talianom
Sebavedomý a pracovitý muž so slabosťou pre ženy, futbal a ďalšie krásy života. Aj tak zvyknú opisovať Berlusconiho, ktorý stelesňoval vlastnosti, ktoré imponujú väčšine Talianov. „Nie som svätec, to určite všetci chápete,“ vyhlásil dávnejšie.
Najdlhšie slúžiaci premiér v povojnovom období Talianska je tiež známy svojim blízkym priateľstvom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Často sa stretávajú – či už v Rusku alebo v Taliansku. V septembri 2015 napríklad Berlusconi prekvapil európskych partnerov tým, že zavítal na Krymský polostrov, ktorý anektovalo Rusko.
„Putin nemal pravdepodobne s nijakým zo súčasných politikov taký blízky vzťah, ako to bolo s Berlusconim a niekdajším kancelárom Nemecka Gerhardom Schröderom,“ povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v interview pre ruský týždenník Argumenty a fakty.
Aj vo vysokom veku je Berlusconi, ktorý vlani v septembri prekonal koronavírus a tiež obojstranný zápal pľúc, stále politicky aktívny. V júli 2019 sa stal vo veku 82 rokov najstarším členom Európskeho parlamentu.
V roku 1965 sa Berlusconi oženil s Carlou Dall ‚ Ogliovou, s ktorou má dve deti – Marinu a Piersilvia. Druhou politikovou manželkou bola v rokoch 1990 až 2010 herečka Veronika Lariová, s ktorou má tri deti – Barbaru, Eleonóru a Luigiho.
