„Generálna prokuratúra (GP) SR korektným a jasným spôsobom informovala verejnosť o spôsobe rozhodnutia v trestných veciach.“ Povedal to vo štvrtok (2. 9.) generálny prokurátor Maroš Žilinka k rozhodnutiu GP SR o zrušení obvinení voči bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému. Toho v utorok (31. 8.) prepustili z väzby.
GP SR v rovnaký deň rozhodla aj o zrušení obvinení voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému šéfovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a jeho manželke Dane Arpášovej.
Kritika politikov
Viacerí politici sa podľa Žilinku následne „absolútne nekorektným spôsobom začali navážať do generálnej prokuratúry“. Komentoval tak výzvy zákonodarcov, aby predstúpil pred verejnosť a zdôvodnil tieto rozhodnutia či ich tvrdenia, že vybavil zrušenie obvinení voči Pčolinskému. Uviedol, že GP prisľúbila zverejnenia odôvodnení na svojom webe.
Politikov kritizoval aj za to, že komentujú trestné prípady bez znalosti spisu. „Ak niečo naštrbuje vieru v spravodlivosť, sú to takéto nekompetentné vyjadrenia politikov,“ skonštatoval. Zdôraznil, že sa nenechá nijakým spôsobom zastrašovať ani dotlačiť k rozhodnutiam politikmi, médiami ani nikým iným.
„Bol som zvolený 132 hlasmi prierezom zľava doprava. Nie som nikomu zaviazaný, nie som nikoho vazal, s nikým z politikov nekomunikujem mimo pracovného rámca,“ uviedol. „Nenechám sa zastrašovať ani takým spôsobom ako minulý víkend, že mi pred domom rozsypávajú klince. Som odolný proti takýmto tlakom,“ dodal.
Pozrite si reportáž RTVS, ktorú pripravila Klaudia Suchomel Guzová:
K zrušeniu obvinení na základe paragrafu 363 Trestného poriadku povedal, že v roku 2021 zrušili deväť vecí z takmer 50 návrhov, čo „neznamená, že sa hromadne zastavujú trestné stíhania“. Ak by ho Národná rada SR zrušila, považoval by to za „mocenský zásah“.
Podľa neho je to jediný nástroj nápravy, ktorý má generálny prokurátor k dispozícii. Dodal, že sa využíva v prípadoch, keď v trestných konaniach došlo k zásadným pochybeniam, ktoré nie je možné reparovať.
Výpovede kajúcnikov
Obvinenie Pčolinského bolo podľa námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu založené na výpovediach dvoch kajúcnikov podporené len ďalšími kajúcnikmi. Práve on zrušil obvinenie voči bývalému riaditeľovi SIS. Dodal, že iné dôkazy sa orgánom činným v trestnom konaní (OČTK) nepodarilo zabezpečiť.
Vyhlásil, že nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov. Nesúhlasí, že by toto rozhodnutie nebolo v súlade s väzobnými rozhodnutiami sudcov pre prípravné konanie o väzbe.
Pokiaľ ide o paragraf 363, podľa Kanderu umožňuje generálnej prokuratúre „podchytiť chyby, ktoré sa vyskytujú v rozhodnutiach podriadených prokuratúr“. Žilinka doplnil, že rozhodnutie o zrušení obvinenia neznamená, že OČTK nemôžu vo veci začať opätovne konať.
Žilinka kritizoval zásah v Pente
V prípade zrušenia obvinení voči Haščákovi a Arpášovcom Žilinka uviedol, že „neboli zabezpečené dôkazy takej kvality, v takom rozsahu, aby opodstatňovali trestné stíhania všetkých troch obvinených pre ten skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania. A to bez akýchkoľvek pochybností“.
Kritizoval tiež minuloročný policajný zásah v sídle spoločnosti Penta. Poukázal pritom aj na procesné pochybenia pri vznesení obvinenia, ktoré malo byť podľa neho vznesené ihneď po začatí trestného stíhania.
Tvrdí, že výstupy z informačno-technických prostriedkov z kauzy Gorila nemôžu byť použité ako dôkaz v trestnom konaní. Vyplývať to má z nálezov Ústavného súdu (ÚS) SR a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). „Ak sa vychádzalo pri vznesení obvinenia z istej spravodajskej informácie, táto sa v spise nenachádza,“ zdôraznil šéf prokuratúry.
