Na hlavný obsah

Diktátor Kaddáfí formoval Líbyu desiatky rokov. Stretol sa aj s Ficom

Uplynulo 10 rokov od jeho smrti.

Diktátor Kaddáfí formoval Líbyu desiatky rokov. Stretol sa aj s Ficom
Na archívnej snímke bývalý líbyjský líder Muammar Kaddáfí. Foto: TASR/AP

Líbyjský diktátor Muammar Kaddáfí vládol krajine viac ako 40 rokov. V stredu (20. 10.) uplynulo 10 rokov od jeho usmrtenia líbyjskými povstalcami pri pokuse o útek z rodného mesta Syrta.

Kaddáfí sa narodil 7. júna 1942 v kočovnej beduínskej rodine neďaleko líbyjského mesta Syrta. V roku 1961 ho vyhodili z internátnej školy pre nepovolené študentské zhromaždenie a účasť na proteste proti vystúpeniu Sýrie z vtedajšej Zjednotenej arabskej republiky, ktorá spájala Sýriu s Egyptom.

Študoval aj na vojenskej škole v Benghází a po ukončení štúdia vstúpil do armády. V roku 1969 stál na čele vojenského prevratu, ktorý zvrhol dovtedajšieho kráľa Idrísa a následne bola 1. septembra toho istého roku vyhlásená Líbyjská arabská republika, ktorej vládol 42 rokov.

V Líbyi, ktorej oficiálny názov bol Veľká socialistická ľudová líbyjská arabská džamáhíríja, nastolil vojenskú diktatúru a vládol s titulom vodca revolúcie.

Ideológia a smerovanie

Svoju ideológiu zakladal na kombinácii islamu a určitej formy socializmu. Základom jeho vládnutia bola Zelená kniha, ktorú sám spracoval.

V duchu tejto ideológie vypovedal v roku 1970 z Líbye americké a britské jednotky, ktoré tam mali vojenské základne. Zaviedol systém priamej vlády ľudu (džamáhíríja), čoho dôsledkom bolo zoštátnenie všetkých zahraničných podnikov na spracovanie a predaj ropy. Zrušil aj súkromné podnikanie.

V zahraničnej politike sa snažil zjednotiť Arabov. Usiloval sa totiž o založenie akejsi federácie arabských republík, ktorej členmi mali byť okrem Líbye ešte Egypt, Sýria a Tunisko. Jeho snaha sa v tomto smere skončila neúspešne.

Netajil sa ani podporou rôznych teroristických a revolučných zoskupení, ktoré operovali po celom svete. Mal prsty v teroristickom útoku na diskotéku v La Belle vo vtedajšom Západnom Berlíne v roku 1985, ale aj v bombovom útoku na palube lietadla Pan Am, ktoré sa zrútilo neďaleko škótskeho mesta Lockerbie v roku 1988.

Kaddáfího zahraničná politika dostávala Líbyu do medzinárodnej izolácie. Počas studenej vojny udržiaval diplomatické styky len s vtedajšími socialistickými štátmi. Navštívil aj Československú socialistickú republiku v rokoch 1978 a 1982. V roku 2007 ho navštívil vtedajší slovenský premiér a líder strany Smer-SD Robert Fico.

Kaddáfího pád

Začiatkom 21. storočia prestal Kaddáfí podporovať terorizmus, aby vymanil Líbyu z medzinárodnej izolácie. Začal uskutočňovať ekonomické reformy, ukončil program vývoja a výroby zbraní hromadného ničenia a priznal aj zodpovednosť za teroristické útoky. Západné európske krajiny a USA tak postupne zrušili sankcie uvalené na Líbyu.

Napriek Kaddáfího snahe vypukli vo februári 2011 v Líbyi silné protesty proti jeho režimu, ktoré prerástli do občianskej vojny. Povstalcov podporovalo aj NATO. Začiatkom jesene vzbúrenci dobyli hlavné mesto Tripolis a moc prevzala Prechodná národná rada.

V deň svojho zadržania a následnej smrti 20. októbra 2011 sa Kaddáfí pokúsil ujsť z rodného mesta v konvoji spolu so svojimi vernými. Konvoj bol však zasiahnutý náletom NATO. Kaddáfí utrpel pri útoku zranenia. Následne sa dostal do rúk povstalcov, ktorí ho mučili a neskôr zabili. Zábery zakrvaveného tela 69-ročného Kaddáfího vtedy obleteli svet.

Zabitého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího na úsvite 25. októbra 2011 pochovali na neznámom mieste. Predstavitelia líbyjskej dočasnej vlády predtým uviedli, že Kaddáfí bude pochovaný v tajnom hrobe v púšti.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet