Herec s podmanivým hlasom Dušan Jamrich sa dokáže s noblesou zhostiť náročných rolí a má výrazný cit preniknúť do hĺbky postavy. Slovenský herec a recitátor v pondelok (25. 10.) oslavuje 75 rokov.
Už vyše 50 rokov je súčasťou Slovenského národného divadla (SND) a patrí k najstaršej generácii, ktorá v tejto inštitúcii pôsobí.
Detstvo v Bratislave
Vyrastal v hlavnom meste, a na toto obdobie spomína s láskou a úsmevom. „Od Slavína až po Palisády sme sa sánkovali. Boli sme dobrí kamaráti na tej našej ulici,“ povedal v roku 2019 v rozhovore pre Rádio Slovensko.
Za minulosťou však nesmúti. „Nezaoberám sa tým, za čím mi je smutno, ten mozog má v sebe zvláštnu gumu, ktorá také veci gumuje,“ vysvetlil svoju životnú filozofiu.
Získalo si ho divadlo
Dušan Jamrich sa chcel pôvodne stať novinárom, nakoniec však svoje šťastie našiel na doskách, ktoré znamenajú svet. „Je to šťastie, keď sa človeku v tom povolaní aspoň niečo podarí, aj keď ten úspech je pominuteľný,“ hovorí s pokorou.
Jamrich skĺbil s hereckou kariérou aj profesiu pedagóga na VŠMU. V rokoch 1991 – 1996 a 1999 – 2005 bol riaditeľom SND.
Spolu s Martinom Hubom podali strhujúci výkon v príbehu o priateľstve aj zrade v inscenácii Popol a vášeň (2006) v réžii Romana Poláka.
V grotesknej polohe ho bolo možné vidieť v inscenácii Malomeštiakova svadba (2013), ktorá u publika vyvolala pre svoju odvážnosť a provokáciu rozporuplné reakcie.
Dušan Jamrich sa predstavil aj v smutno-smiešnej komornej dráme s názvom Ilúzie (2014), ktorej autorom je výrazná osobnosť súčasnej ruskej drámy Ivan Vyrypajev. Rovnako ako toto dielo patria k súčasnému repertoáru SND inscenácie Mercedes Benz (2017), Vojna a mier (2018), ale aj slovenské klasiky Bačova žena (2015) i Kubo (2020), v ktorých Dušan Jamrich nechýba.
Učaroval mu Hviezdoslav
Patrí medzi popredných recitátorov Hviezdoslavovej poézie. V rozhovore pre Rádio Slovensko vysvetlil, ako sa k tomuto slovenskému velikánovi dostal. „Z akéhosi pubertálneho trucu. Od piatej triedy ľudovej až po maturitu nám vysvetľovali, že to je svetový básnik, ale ťažko zrozumiteľný,“ vysvetlil. On s takouto definíciou nesúhlasí.
„Hviezdoslav urobil veľmi veľa pre obranu slovenčiny a pre krásu slovenskej prírody, ktorú vždy používal ako metaforu k nejakému ľudskému príbehu,“ povedal.
Z Hviezdoslava aj maturoval. „Bola to krásna náhoda, Hviezdoslav mi pomohol zmaturovať zo slovenčiny na jednotku,“ spomína s úsmevom.
Filmy aj audioknihy
Jamrich svojím charizmatickým hlasom načítal niekoľko audiokníh Dobšinského povestí. „Rád čítam pre deti, aj doma som deťom čítaval rozprávky, niekedy som si ich aj vymýšľal,“ priznal sa.
Herec dostal priestor aj pred kamerou, napríklad v historických filmoch Niet inej cesty (1968), Zlozor (1971), či v televíznej adaptácii románu Alexandra Dumasa Parížski mohykáni (1971). Ako Ruy Blas (1979) sa po boku Zdeny Studenkovej objavil v rovnomennej televíznej inscenácii podľa slávnej hry Victora Huga.
Jamrich účinkoval v muzikále Na skle maľované, ktorý v roku 1980 získal televíznu podobu. Pod režisérskym vedením Miloslava Luthera si zahral v seriáli Život bez konca (1982), výraznú postavu Vila Schrama zosobnil v seriáli Povstalecká história (1984) a do pamäti sa vryl aj ako Don Carlos v televíznej inscenácii z roku 1986 v réžii Vladimíra Strniska.
Nezabudnuteľný je aj jeho výkon Ľudovíta Štúra vo viacdielnom televíznom filme Štúrovci (1991), ktorý režíroval Peter Mikulík. Objavil sa vo filme Smrť ministra (2009) aj v dráme Eva Nová (2015).
Jeho talent ocenili mnohí
V roku 1988 dostal titul zaslúžilý umelec. Viceprezidentom významnej medzinárodnej organizácie Európska divadelná konvencia (ETC) sa stal v roku 2002. O rok neskôr si prevzal od prezidenta SR Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenského divadelníctva.
V septembri 2008 dostal Cenu Jozefa Kronera za najvýznamnejší herecký výkon za stvárnenie postavy Tribouleta v hre Victora Huga Kráľ sa zabáva, s prihliadnutím na stvárnenie postavy Larsa v hre Moiry Buffini Večera.
V roku 2010 získal Dušan Jamrich dve významné ocenenia – Cenu ministra kultúry SR za rok 2009 za celoživotný prínos v oblasti hereckej tvorby, s prihliadnutím na výnimočný umelecký prednes Homérovej Iliady v rozhlasovom projekte PARNAS, a tiež Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo.
Jamrich je často opisovaný ako človek s pevnými občianskymi názormi. Politiku však neberie veľmi vážne.„Snažím sa pochopiť prečo sa deje, to čo sa deje, ale je množstvo vecí, ktorým naozaj nerozumiem. Nechcem si skaziť život takýmito zážitkami, preto má pre mňa väčšiu cenu, keď o štvrtej ráno počujem vtáčiky,“ priznal sa.
Dušan Jamrich rád relaxuje pri kosení trávy, čítaní detektívok či sledovaní športu v televízii.
