Balkánske krajiny sa môžu stať členmi Európskej únie, ktorej rozšírenie však nie je samozrejmosťou a bude záležať na budúcej zhode únijných štátov. Tak znie hlavný záver stredajšieho (6. 10.) stretnutia prezidentov a premiérov krajín európskeho bloku s lídrami šiestich štátov západného Balkánu, ktoré dlhodobo usilujú o urýchlenie stagnujúceho prijímacieho procesu.
EÚ prisľúbila štátom vo svojom juhovýchodnom susedstve hospodársku a ďalšiu pomoc, podľa mnohých únijných lídrov by sa však k rozširovaniu mala postaviť jednoznačnejšie.
„Posolstvom je, že západný Balkán patrí do Európskej únie. Chceme ich v Európskej únii. Sme jedna európska rodina,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Na rozdiel od nej však mnoho členských štátov nevidí ďalšie rozšírenie bloku tak jednoznačne.
Srbsko, Čierna Hora, Albánsko, Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina a Kosovo dlhodobo usilujú o členstvo, mnohí obyvatelia aj politici týchto krajín sú však v posledných mesiacoch sklamaní malou vôľou k pokroku zo strany niektorých členských štátov.
Bulharsko pre jazykový spor blokuje začatie rozhovorov so Severným Macedónskom, pätica členských štátov vrátane Slovenska zatiaľ neuznala existenciu Kosova a Francúzsko s niekoľkými ďalšími západoeurópskymi krajinami zase spochybňuje súčasné pravidlá celého prijímacieho procesu.
Niečo za niečo
Okrem toho činitelia Únie hovoria o tom, že požadované reformy v balkánskych štátoch prebiehajú pomaly a vina za stagnáciu procesu je aj na ich strane. Predseda Európskej rady Charles Michel konštatoval, že EÚ síce diskutuje, či má na ďalšie rozšírenie kapacity, balkánske štáty však na druhej strane môžu zlepšiť svoju pozíciu urýchlením reforiem.
Srbský prezident Aleksandar Vučič po rokovaní pripustil, že ak jeho krajina nevyrieši dlhodobé spory s Kosovom o jeho existenciu, do únie sa nedostane. „Perspektíva rozšírenia existuje, ale nie všetky členské štáty (do neho) majú rovnakú chuť,“ povedal.
Šéfovia Únie sa v spoločnom vyhlásení postavili za rozšírenie, podmienili ich však „dôveryhodnými reformami“ a „princípom vlastných zásluh“. Doplnili, že pre Úniu bude dôležitým hľadiskom, či dokáže v budúcnosti „zabezpečiť vlastnú kapacitu na integráciu nových členov“.
EÚ prvýkrát prisľúbila balkánskym krajinám rozširovanie ich smerom pred 18 rokmi, celý proces ale príliš nenapreduje.
Dôležitú úlohu môže mať v celej záležitosti české predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré sa začne 1. júla 2022. Česká republika totiž označuje členstvo balkánskych štátov v EÚ za jednu zo svojich priorít.
Macron o rozširovaní
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po rokovaní vyhlásil, že balkánske štáty si síce zaslúžia európsku perspektívu, EÚ by však zároveň pre prijatie ďalších šiestich členov musela reformovať vlastný rozhodovací proces, ktorý je podľa neho už teraz pomalý a neefektívny.
Zdôraznil tiež, že EÚ musí tamojším štátom pomáhať prostredníctvom investícií a posilnenia vzájomného obchodu.
Spoločné vyhlásenie lídrov obsahuje záväzok finančnej pomoci, ktorá má vyvolať investície v celkovej výške 30 miliárd eur. EÚ zároveň prisľúbila pokračovanie dodávok vakcín proti covidu tak, aby balkánske krajiny koncom tohto roka dosiahli európsky priemer zaočkovanosti.
Chce tiež postupne odstraňovať roamingové poplatky za telefonické spojenie balkánskych a únijných krajín.
