Na hlavný obsah

Financovanie uhoľných elektrární v zahraničí sa skončí, zhodli sa svetoví lídri

Konkrétne opatrenia pri znižovaní emisií chýbajú.

Financovanie uhoľných elektrární v zahraničí sa skončí, zhodli sa svetoví lídri
Na ilustračnej snímke uhoľná elektráreň v Číne. Foto: TASR/AP

Lídri krajín G20 sa v nedeľu (31. 10.) na samite v Ríme zhodli, že ich cieľom je udržať globálne otepľovanie pod kritickou hranicou 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnou érou. Vyplýva to zo záverov schôdzky, o ktorých informovala agentúra Reuters.

V spoločnom vyhlásení však nie je reč o konkrétnych opatreniach na znižovanie emisií. Pôvodne uvažovanú formuláciu o snahe „podstatne znížiť emisie“ nahradil nakoniec záväzok znižovať emisie „čo najrýchlejšie, realizovateľne a čo najhospodárnejším spôsobom“.

Politici si stanovili, že do konca tohto roka úplne ukončia financovanie projektov uhoľných elektrární v zahraničí. O výrobe energie z uhlia v jednotlivých krajinách a jej postupnom utlmovaní nie je v záveroch zmienka, čo možno podľa agentúry AP považovať za víťazstvo krajín, ako sú India a Čína, ktoré sú od uhlia energeticky závislé.

Rovnako v dokumentoch chýba konkrétny termín, dokedy je potrebné podstatne znížiť emisie skleníkových plynov. Klimatológovia hovoria o tom, že ak nemá oteplenie prekročiť hranicu 1,5 stupňa, treba emisie stlačiť takmer k nule do roku 2050.

Skupina ekonomicky vyspelých krajín G20 je kľúčovým prvkom v boji proti globálnemu otepľovaniu, pretože tieto štáty vypúšťajú do ovzdušia viac ako tri štvrtiny celkových emisií.

Vyjednávači preto pracovali celú noc na tom, aby sa v záveroch stretnutia objavil konkrétnejší sľub opatrení na ich znižovanie. Nakoniec sa však potvrdil odhad komentátorov, ktorí predpokladali, že sa krajiny na spoločných záväzkoch nezhodnú alebo budú formulované vágne.

O záväzkoch na znižovanie emisií je v komuniké reč len s odvolaním sa na plány jednotlivých krajín. Tie podľa G20 majú mať ambicióznejšiu podobu, „ak to bude potrebné“.

„Boj proti zmene klímy je kľúčovou výzvou našej doby. Buď budeme konať teraz, poprieme sa s nákladmi a úspešne posunieme naše hospodárstvo na udržateľnejšiu koľaj alebo sa meškáme, zaplatíme oveľa vyššou cenou a budeme riskovať, že neuspejeme,“ povedal premiérom šéf vlády hostiteľskej krajiny Mario Draghi.

Zodpovednosti bohatých krajín sa vo svojom vystúpení dovolával aj britský princ Charles. „Je nemožné nepočuť zúfalé hlasy mladých ľudí, ktorí vo vás vidia správcu planéty, čo drží ich budúcnosť vo svojich rukách,“ povedal následník trónu.

Podľa neho katastrofálnym môžu následkom klimatickej zmeny zabrániť len investície vo výške biliónov dolárov ročne a partnerstvá verejnej a súkromnej sféry.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet