Na hlavný obsah

Francúzska herecká legenda Annie Girardotová by oslávila 90 rokov

Kamarátila sa aj so slovenským hercom Ivanom Palúchom.

Francúzska herecká legenda Annie Girardotová by oslávila 90 rokov
Na archívnej snímke z roku 1966 francúzska herečka Annie Girardotová. Foto: ČTK/ABACA

Obľúbená herečka a hviezda francúzskeho filmu Annie Girardotová by v pondelok (25. 10.) oslávila 90 rokov. Pre jej stvárnenie silných, nezávislých, emancipovaných, osudom skúšaných, tvrdo pracujúcich a často osamelých žien sa stala ikonou feministického hnutia. Zažiarila v takmer 150 filmoch.

Annie Girardotová sa narodila 25. októbra 1931 vo francúzskom Paríži. Druhú svetovú vojnu prežila s matkou a bratom v Normandii. Už ako dieťa chcela hrať, ale rovnako ako jej matka sa najskôr stala zdravotnou sestrou. Popri práci navštevovala dramatické kurzy, neskôr začala študovať herectvo na konzervatóriu v Paríži.

Keď v roku 1956 zažiarila na doskách parížskej Comédie Francaise, básnik Jean Cocteau sa o herečke vyjadril ako o najväčšom talente povojnovej éry.

V tom istom roku sa stala laureátkou Ceny Suzanne Bianchettiovej ako herecký objav za úlohu Gisely, ktorá pomáha trojici študentov vydierať profesora v dráme Muž so zlatými kľúčmi (1956). O dva roky neskôr si zahrala v klasickej kriminálke Maigret kladie pascu.

Prelomový bod v jej filmovej kariére i súkromnom živote nastal, keď ju objavil taliansky režisér Luchino Visconti a obsadil ju do filmu Rocco a jeho bratia (1960), v ktorej si zahrala nešťastnú milánsku prostitútku Nadiu. Jedným z jej hereckých partnerov bol aj Renato Salvatori, za ktorého sa v roku 1962 vydala a s ktorým splodili dcéru Giuliu. Neskôr sa so Salvatorim odlúčili, no nikdy sa nerozviedli.

Medzi Parížom a Rímom

Po sobáši sa jej filmová kariéra rozvetvila a často pendlovala medzi Talianskom a Francúzskom. Spoznala sa s režisérom Marcom Ferrerim, ktorý ju obsadil do poburujúceho filmu Žena opica (1964), ktorý sa stal jedným z ťahákov Medzinárodného filmového festivalu v Cannes.

Do úspešného filmu Stalo sa v Turíne obsadil herečku režisér Mario Monicelli v roku 1963. Medzinárodné ocenenie v podobe Volpiho pohára na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach jej priniesla rola osamelej Kay, prežívajúcej krátke citové vzplanutie k francúzskemu hercovi v komornej melodráme Tri izby na Manhattane (1965).

Objavila sa vo filme Dillinger je mŕtvy, ktorý v roku 1969 nakrútil Marco Ferreri. V tom istom roku dokončil svoju snímku Čoskoro bude koniec sveta režisér Aleksandar Petrovič. Pri nakrúcaní tohto filmu z prostredia srbského vidieka sa Girardotová stretla so slovenským hercom Ivanom Palúchom. Od začiatku si rozumeli a ako spomínal sám Palúch, kráčali spolu po koberci na festivale v Cannes. Opäť sa stretli až po páde železnej opony v roku 1989.

V ďalšom umelecky ladenom filme Stará panna z roku 1972 bol Girardotovej hereckým partnerom Philippe Noiret, s ktorým sa na plátne stretla viackrát.

Skutočnou hviezdou francúzskeho filmu sa stala ku koncu 60. rokov a v 70. rokoch svoju slávu len zväčšila. Jedny z najznámejších rolí stvárnila v kriminálnej dráme Nežné kura či v komediálne ladenom pokračovaní Ukradli torzo Jupitera, kde zažiarila ako policajtka.

Pôsobivý výkon ocenený Césarom potvrdila herečka aj v úlohe renomovanej lekárky v psychologickej dráme Najcennejšie, čo mám (1976) v réžii Luca Bertucelliho. V ďalšom roku stvárnila hlavnú hrdinku tragického príbehu Prežiť si svoje peklo.

Netradične pôsobí spojenie Girardotovej s komikom Louisom de Funésom. Komédia Ani z voza, ani na voz, ktorú nakrútil v roku 1978 Claude Zidi, však patrila medzi divácky obľúbené.

Kariérny útlm a veľký návrat

Začiatkom 80. rokov zažívala herecký útlm a počet rolí sa znižoval. V 1983 uviedla muzikál v Casino de Paris, ktorý bol prepadákom. Zadlžila sa, začala trpieť depresiami, prepadla drogám i alkoholu. Postupne sa však vracala naspäť prostredníctvom televíznych úloh vo francúzskych a talianskych filmoch.

Veľký návrat na strieborne plátno zažila vo filme Bedári (1995), za ktorý získala aj cenu César za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Pri preberaní ocenenia sa rozplakala a poďakovala za to, že na ňu filmový priemysel nezabudol. Ďalšieho Césara v rovnakej kategórii získala za film Pianistka (2001).

Girardotová je jednou z najvyššie postavených žien na zozname francúzskych hercov a herečiek, ktorí pritiahli k filmom viac ako milión divákov. Girardotová má takých 44.

Stala sa symbolom Alzheimerovej choroby po tom, ako sa v roku 2006 oficiálne priznala, že týmto ochorením trpí. Podľa jej dcéry si ku koncu života ani nepamätala, že bola herečkou. Zomrela 28. februára 2011 v rodnom Paríži, kde je aj pochovaná.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet