Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Iba tretina hlavných železničných tratí v krajine je zmodernizovaná, tvrdí NKÚ

Financovanie označil za nesystémové.

Iba tretina hlavných železničných tratí v krajine je zmodernizovaná, tvrdí NKÚ
Na snímke osobný vlak na železničnej stanici v Komárne. Foto: TASR

Slovensko výrazne zaostáva pri modernizácii národných či európskych železničných koridorov, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Uviedol to v piatok (1. 10.) s tým, že ku koncu roka 2020 bola v krajine zmodernizovaná iba tretina hlavných železničných tratí za 1,6 miliardy eur a aktuálne sa pracuje na úsekoch v celkovej dĺžke 74 kilometrov.

Úrad konštatuje, že štát za ostatných 20 rokov úplne nesplnil ani jeden z 22 merateľných cieľov definovaných v stratégiách smerujúcich k modernizácii hlavných národných železničných koridorov zaradených do európskeho systému TEN–T. 

Podľa NKÚ treba zmodernizovať ešte 563 kilometrov tratí, pričom náklady na ich komplexnú rekonštrukciu sa odhadujú na 5,6 miliardy eur. Kontrolóri pripomenuli, že národná stratégia z roku 2005 predpokladala, že už do roku 2015 budú zmodernizované hlavné trate. Tento cieľ je teraz predĺžený do roku 2030.

Nesystémové a neudržateľné financovanie

„Zásadný vplyv má nedostatok financií a absencia udržateľného systému viaczdrojového financovania. Ostatné dve desaťročia riešime kľúčové projekty dopravnej infraštruktúry výlučne z európskych zdrojov, čo je nesystémové a neudržateľné“, priblížil podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.

NKÚ spresnil, že pri pohľade na financovanie doterajších železničných projektov v sume 1,6 miliardy eur bolo až 85 % zdrojov hradených z európskych fondov a 15 % pochádzalo zo štátneho rozpočtu a úverov Železníc Slovenskej republiky. Poukázal aj na viaceré chyby.

Ako príklad uviedol, že najväčší objem peňazí (takmer 230 miliónov eur) použili na opravu úseku Trenčín, Zlatovce – Trenčianska Teplá. „Pri tomto projekte je potrebné upozorniť na fakt, že modernizácia trate mala byť primárne financovaná z eurofondov, avšak pre chyby vo verejnom obstarávaní Brusel jeho financovanie zastavil a všetky náklady muselo znášať Slovensko prostredníctvom svojho štátneho rozpočtu,“ vysvetlili kontrolóri.

Česko ako príklad

Podľa NKÚ si Slovensko môže vziať príklady dobrej praxe z Českej republiky. Západný sused SR mal ku koncu roka 2019 zmodernizovaných takmer 1 100 kilometrov tratí, teda 76 % celej siete. Viac ako 40 % financovania pritom tvorili národné zdroje, 30 % eurofondy a 27 % bankové úvery.

„Financovanie v Česku zabezpečoval Štátny fond dopravnej infraštruktúry, ktorý od roku 2000 sústreďuje príjmy z daní a z dotácií zo štátneho rozpočtu, ktoré ďalej využíva na financovanie výstavby dopravnej infraštruktúry, napríklad diaľnic, ciest, železníc, ale aj chodníkov či cyklotrás. V roku 2020 tento fond preinvestoval 4,6 miliardy eur, z toho 47,5 % išlo na cestnú infraštruktúru a až 45 % na železnice,“ vysvetlil úrad.

Stratégie schvaľované vládou musia byť podľa NKÚ priebežne monitorované a zodpovedné ministerstvá či štátne inštitúcie musia pravidelne odpočtovať plnenie úloh. „Nedostatočné riadenie a chýbajúca vnútorná kontrola sa premietajú do časového sklzu, neplnenia záväzkov a navyšovania nákladov,“ uzavreli kontrolóri.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko