Pred 77 rokmi sa Karpatsko-duklianskou operáciou začalo oslobodzovanie Slovenska Červenou armádou spod rúk nacistických okupantov. Operácia sa do histórie zapísala ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, ktorá sa odohrala na území Slovenska.
V stredu (6. 10.) si padlých vojakov v týchto bojoch Slovensko pripomína vďaka pamätnému Dňu hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Práve v tento deň v roku 1944 sa 1. československému armádnemu zboru podarilo prekročiť československé hranice cez Dukliansky priesmyk.
Karpatsko-duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944, keď sa Duklianskym priesmykom začali prebíjať vojská Červenej armády a 1. československého armádneho zboru. Predpoklad, že do piatich dni sa prebojujú až do Prešova, sa ukázal byť ako príliš optimistický. Hoci mali Sovieti početnú prevahu, ich postup komplikoval horský terén a sformovaná obrana. Navyše, Sovietom nehralo do karát ani nepriaznivé daždivé počasie, pripomína Ústav pamäti národa.
Vojská viedol aj budúci prezident Československa
Pomalý postup vojsk si vyžiadal personálne zmeny vo velení, ktoré vykonal sovietsky maršal Ivan Konev vedúci 1. ukrajinský front. Jedného z veliteľov, Jana Kratochvíla, nahradil generálom Ludvíkom Svobodom. Ten bol neskôr, v rokoch 1968 až 1975, prezidentom socialistického Československa.
Ako uvádza Ústav pamäti národa, Červená armáda pôvodne na Dukle bojovať nechcela a ťažko prístupné územia chcela obísť, no plány zmenilo Slovenské národné povstanie (SNP). Hlavné sovietske vedenie chcelo prejsť cez Duklu s cieľom pomôcť povstalcom a spojiť sa s nimi, no to sa Sovietom v spolupráci s československými jednotkami nepodarilo.
Nemcov donútili k ústupu
Napriek tomu, že vojská počas operácie nesplnili hlavný cieľ – spojiť sa s povstalcami – ťaženie malo čiastkový úspech. Nemecké vedenie bolo vďaka nemu donútené stiahnuť z východu Slovenska asi 12 500 vojakov, čo sa priaznivo odzrkadlilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu. To dovolilo jednotkám oslobodiť napríklad obec Kalinov, ktorá bola ako prvá mimo fašistickej nadvlády, či prebiť sa cez štátne hranice.
Nemci sa po ústupe sformovali do silného obranného valu pri obci Nižný Komárnik, a preto sa velenie operácie rozhodlo, že ťažisko útoku prenesie na smer Kapišová – Svidník. Práve tu došlo medzi 21. a 27. októbrom 1944 k najkrvavejším bojom počas celej operácie. Preto sa územie medzi obcami Kapišová a Nižná Pisaná dodnes prezýva Údolie smrti. V daných dňoch sa Nemcom podarilo poraziť partizánske sily, vzhľadom na čo Sovieti operáciu na Dukle ukončili.
Tisíce mŕtvych na oboch stranách
O presnom počte obetí sa dodnes vedú polemiky. Sovietska armáda na Dukle odhadom prišla o 13 500 vojakov, 48 000 ďalších bolo ranených. Československá armáda stratila 1 630 mužov, 4 000 sa zranilo. Boje ťažko zasiahli aj nemeckú armádu. Tá na severovýchode Slovenska prišla o 20 000 vojakov, ktorí buď zomreli, boli nezvestní alebo sa zranili a už neboli bojaschopní.
