Kragujevac je pre Srbov to, čo sú Lidice pre Čechov či Babyn Jar pre ukrajinských Židov. Pred 80 rokmi tu nacisti vyvraždili takmer 3 000 mužov a chlapcov. Ide o jeden z najhorších masakrov v dejinách Srbska počas druhej svetovej vojny.
Po víťazstve nacistov v aprílovej vojne v roku 1941 a kapitulácii Juhoslávie sa na obsadenom území sformovalo široké odbojové partizánske hnutie, čo platilo aj pre okupované Srbsko.
Nacistického vodcu Adolfa Hitlera juhoslovanský odboj znepokojoval, nemal situáciu úplne pod kontrolou, a tak nariadil, aby nemeckí vojaci použili na likvidáciu partizánov akékoľvek prostriedky.
Preto vydal veliteľ nemeckých vojsk generál Franz Böhme 10. októbra 1941 rozkaz, na základe ktorého malo byť za každého zabitého nemeckého vojaka zastrelených 100 zajatcov a za každého zraneného 50.
Hromadnému zabíjaniu v Kragujevci predchádzalo vraždenie nacistov v srbskom meste Kraljevo, v ktorom nacisti 15. októbra 1941 zastrelili viac ako 1 700 mužov a dve desiatky žien.
Nemecká pomsta
Masaker v Kragujevci bol odplatou za to, že po ceste z mesta Gornji Milanovac došlo k stretu nacistov a partizánov, ktorí zabili 10 nemeckých vojakov a 26 zranili. To sa Nemcom nepáčilo.
Vedenie nemeckých síl v Belehrade vyhotovilo zoznam ľudí, ktorých mali zatknúť. Boli medzi nimi predovšetkým Židia, srbskí nacionalisti, komunisti a ich rodiny. Pod velením majora Paula Königa vtrhli jednotky Wehrmachtu do mesta a zablokovali všetky cesty vedúce z mesta von. Prehľadávali domy, dielne, továrne – v meste vypukol teror.
Niektorí zo zadržaných sa do posledných chvíľ nevzdávali nádeje na záchranu. Jedna zo skupín zhromaždených mužov, uvedomujúc si, že nemá čo stratiť, sa rozbehla na všetky strany, aj keď vedeli, čo ich čaká. Stráže začali na nich okamžite strieľať.
Poprava
Všetkých mužov vo veku od 16 do 60 rokov zatkli a previezli na vojenské veliteľstvo k identifikácii. Nasledujúce ráno – 21. októbra 1941 – skupinky zajatcov predvádzali pred popravnú čatu, ktorá ich streľbou do chrbta či hlavy poslala na smrť.
Dovedna zabili takmer 3 000 civilistov. Povojnové odhady hovorili o 7 000 mŕtvych, historici však toto číslo vyvrátili. Medzi obeťami bolo aj zhruba 300 študentov a 18 učiteľov miestnych škôl.
Trvalo zhruba štyri dni, kým všetky obete pochovali. Hroby vykopávané ďalšími zo zajatcov z Kragujevcu boli však príliš plytké, silné dažde ich obmyli a túlavé psy zvyšky tiel vyhrabávali a žrali.
Od októbra do decembra 1941 zastrelili nacisti len v Srbsku okolo 30 000 civilných obyvateľov ako odvetu za útoky partizánov. Na základe hodnotení historikov počas okupácie Juhoslávie zavraždili nemeckí vojaci približne 80 000 ľudí.
Krviprelievaniu v Kragujevci je venovaná aj báseň Krvavá rozprávka srbskej poetky Desanky Maximovičovej, ktorá patrí medzi najznámejšie básne v srbčine. Pod rovnomenným názvom vznikol v roku 1969 tiež film rozprávajúci príbeh skupinky žiakov, ktorí sa zúfalo snažia zachrániť si život útekom. Miesto masakry pripomína pamätník a múzeum.
Slováci vo vojne
S Kragujevcom súvisí aj tragédia, ktorá je spätá priamo so Slovenskom. Odohrala sa na konci prvej svetovej vojny, keď začiatkom júna 1918 došlo v tomto srbskom meste k rebélii v 71. pešom pluku. Vzbura bola rýchlo potlačená a stanný súd vyriekol kruté rozsudky.
Iba päť mesiacov pred podpísaním prímeria a skončením vojny popravili 8. júna 1918 v Kragujevci 44 slovenských vojakov za to, že sa vzbúrili proti manierom veliteľov a národnostnému útlaku. Táto historická udalosť sa stala námetom filmu Štyridsaťštyri režiséra Paľa Bielika.
