Návrh novely zákona o vysokých školách putuje do medzirezortného pripomienkového konania. Oznámil to v piatok (22. 10.) minister školstva Branislav Gröhling (SaS), podľa ktorého sa vďaka novele skvalitní vysoké školstvo, zlepšia sa podmienky pre študentov a školy sa dostanú na európsku úroveň.
„Až 16 % stredoškolákov odchádza do zahraničia. Postavenie našich vysokých škôl sa nezlepšuje, stagnujú alebo dokonca padajú,“ skonštatoval šéf rezortu.
„Potrebujeme, aby bolo štúdium na slovenských vysokých školách atraktívne, aby ich študenti dostali kvalitné vzdelanie, aby sa uplatnili v praxi,“ dodal s tým, že verí v kvalitnú finálnu podobu novely do troch týždňov.
Čo konkrétne má priniesť?
Štátny tajomník ministerstva Ľudovít Paulis hovorí o zameraní sa na kvalitnejších profesorov, ktorí by mohli prísť aj zo zahraničia z praxe. Ich obsadzovanie nebude podmienené akademickým titulom, ale kvalitou. Pôjde o takzvané funkčné miesta docentov a profesorov.
„V súčasnosti prebieha proces tak, že napríklad profesor z Oxforu by si musel prejsť slovenským procesom habilitačného a potom inauguračného konania, aby získal titul slovenského profesora,“ poukázal Paulis.
Zmenou je aj skrátenie externého štúdia, ktoré na Slovensku trvá spravidla päť rokov pri dennom a pri externom až sedem rokov. Novela zákona skracuje externé štúdium späť na päť rokov.
Paulis hovoril aj o posilnení pozície rektora, aby mal dosah na chod vysokých škôl v pracovnoprávnej, personálnej či rozpočtovej rovine. Rektora by mala vyberať správna rada spolu so senátom. „Bude musieť reflektovať nielen predstavy akademickej obce, ale aj verejnosti,“ vysvetlil Paulis.
Posilniť sa má tiež autonómia VŠ vo veci vnútorného usporiadania – každá škola si bude môcť usporiadať fakulty podľa potreby.
Zmenou je aj financovanie VŠ podľa kvality, čo umožní školám profilovať sa podľa svojich silných stránok. „Viac financií získa tá VŠ, na ktorej zamestnanci robia kvalitný výskum, napredujú vo svojej oblasti a zároveň tak odovzdávajú najnovšie poznatky z odboru svojim študentom,“ podotkol rezort školstva na svojom webe.
Novým prvkom financovania majú byť aj výkonnostné zmluvy. Vďaka nim bude možné lepšie prepojiť VŠ s praxou, čím sa zohľadnia potreby trhu práce a pomôže to študentom s výberom povolania, ktoré má dobré uplatnenie.
Zmena financovania čaká aj projekty. Motívom je transparentnejšie hodnotenie, ktoré sa zavedie prostredníctvom medzinárodných expertov a posudkov medzinárodných organizácií. Zmenou je aj odbúranie byrokracie pri výskumných projektoch, konsoliduje sa tiež projektová podpora tak, aby boli projekty hodnotené priamo prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja.
Zjednoduší sa aj uznávanie dokladov. Už nebude potrebné predkladanie potvrdení o oprávnení vzdelávacej inštitúcie poskytovať vysokoškolské vzdelanie v treťom štáte.
„Verím, že vysoké školy poskočia nielen v medzinárodných rebríčkoch, ale budú atraktívnejšie aj pre slovenských študentov,“ skonštatoval Paulis.
Akademický senát Univerzity Komenského (UK) v Bratislave ešte v stredu (20. 10.) informoval, že spolu s vedením UK odmieta znenie novely zákona, ako aj „nedostatočné reflektovanie diskusie so zástupcami vysokoškolského prostredia“. UK preto obnovuje protest proti novele zákona.
