Od narodenia britského jadrového fyzika – držiteľa Nobelovej ceny – Jamesa Chadwicka uplynulo v stredu 20. októbra 130 rokov.
Chadwick sa vo svojom výskume zaoberal fyzikou atómových jadier a problematikou prirodzenej rádioaktivity. V roku 1932 ako prvý na svete objavil neutrálne nabitú časticu vo vnútri atómu, ktorá dostala názov neutrón.
Za tento prevratný objav mu v roku 1935 udelili Nobelovu cenu za fyziku. Chadwickov objav umožnil vytvorenie prvkov ťažších ako urán aj v laboratórnych podmienkach.
Neskôr sa venoval výskumu využívania jadrového štiepenia na vytvorenie vojnových zbraní.
Roky na akademickej pôde
James Chadwick sa narodil 20. októbra 1891 v britskom Bollingtone. Stredoškolské štúdium absolvoval v Manchestri a neskôr pokračoval na univerzite v Cambridgi, kde študoval fyziku.
V roku 1913 odišiel do Nemecka, kde pôsobil na berlínskej Technickej univerzite. Po skončení prvej svetovej vojny sa James Chadwick vrátil do Spojeného kráľovstva a od roku 1923 pracoval u Ernesta Rutherforda v cambridskom Cavendishovom laboratóriu.
Objavenie neutrónu
V roku 1932 James Chadwick ako prvý na svete objavil neutrálne nabitú časticu vo vnútri atómu, ktorá dostala názov neutrón. Za tento prevratný objav mu Kráľovská spoločnosť udelila Hughesovu medailu a v roku 1935 získal Nobelovu cenu za fyziku.
Objavenie neutrónu sa stalo základom viacerých neskorších prác v oblasti jadrovej fyziky, ktoré viedli k štiepeniu atómového jadra uránu, k reťazovej reakcii a k problému uvoľnenia jadrovej energie.
Projekt Manhattan
V roku 1935 sa Chadwick stal profesorom fyziky na britskej Liverpoolskej univerzite. O päť rokov neskôr bol menovaný do významnej britskej komisie MAUD, ktorá skúmala možnosti vytvorenia atómovej bomby.
V roku 1940 absolvoval krátky pobyt v Spojených štátoch amerických, kde sa ako uznávaný odborník zúčastňoval nukleárnych výskumov. Chadwick sa tiež podieľal na vojenskom vedeckom projekte Manhattan, ktorý vyvinul atómové bomby zhodené na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.
Zrodenie CERNu
Po skončení druhej svetovej vojny sa vedec vrátil do Liverpoolu a zúčastnil sa na budovaní britského jadrového programu. Okrem toho mal veľký podiel na rozhodnutí krajiny zúčastniť sa pri budovaní európskeho centra pre jadrový výskum – CERN.
V roku 1945 ho za jeho vojnové zásluhy povýšili do rytierskeho stavu. Na sklonku života sa usadil v Cambridge, kde 24. júla 1974 vo veku 82 rokov zomrel.
