Poľský ústavný súd vo štvrtok (7. 10.) po niekoľkých odkladoch rozhodol, že niektoré články základných zmlúv o Európskej únii odporujú poľskej ústave. Spochybnil tak nadradenosť práva EÚ nad tým poľským, s čím Varšava súhlasila pri svojom vstupe do Európskej únie v roku 2004.
Ústavný súd uviedol, že členstvo krajiny v EÚ a to, že Varšava pri vstupe podpísala zmluvy o jej fungovaní, neznamená, že krajina odovzdala únijným súdom najvyššie právne právomoci a ani to, že Poľsko Únii odovzdáva svoju suverenitu.
Pred sídlom ústavného súdu sa zišla skupina stúpencov poľského členstva v dvadsaťsedmičke s transparentmi s nápismi ako „Sme Európania“. Agentúra AP uvádza, že členstvo Poľska v EÚ podporuje okolo 80 percent ľudí v krajine.
Nezávislosť justície?
Na ústavný súd sa obrátil premiér Mateusz Morawiecki z národno- konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) po tom, ako Súdny dvor EÚ tento rok v marci rozhodol, že súdna reforma presadzovaná PiS môže ohroziť nezávislosť justície v krajine.
Zmeny v systéme súdnictva sú dlhodobo predmetom sváru medzi Varšavou a Bruselom. Kým poľská vláda tvrdí, že novinky majú zvýšiť efektivitu súdov a zbaviť ich pozostatkov komunizmu, kritici v nich vidia snahu politikov PiS ovládnuť poľskú justíciu.
Európska komisia (EK) má pochybnosti aj čo sa týka nezávislosti samotného ústavného súdu v jeho súčasnom zložení – po nástupe PiS k moci v roku 2015 v ňom väčšinu získali sudcovia lojálni tejto strane. Predsedníčka ústavného súdu Júlia Prilembská je blízkou priateľkou predsedu PiS Jaroslawa Kaczyňského, ktorý je neoficiálne najvplyvnejším politikom v Poľsku.
„Je potrebné zdôrazniť, že Poľsko rešpektuje platné normy práva Únie v rozsahu, v akom boli stanovené priamo a jasne v zmluvách Únie,“ napísal po vynesení rozsudku hovorca vlády Piotr Müller na twitteri. „Jasné a prehľadné rozdelenie týchto právomocí je základom suverenity štátov a dobrého fungovania EÚ,“ dodal.
Ako zareaguje Únia?
„Takéto rozhodnutie sme mohli očakávať, pretože ide o rozsudok na politickú objednávku vydanú orgánom, ktorý je atrapou ústavného súdu,“ povedal v rozhovore s portálom onet.pl právnik Michal Wawrykiewicz z iniciatívy Slobodné súdy a Výboru na obranu spravodlivosti.
„Rozsudok má dodať legitimitu vláde na to, aby sa neriadila rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ týkajúcimi sa fungovania princípu nezávislosti súdov a sudcov,“ dodal.
Maciej Gutowski, profesor práva z Univezity Adama Mickiewicza v Poznani povedal, že rozsudky európskeho súdu sa netýkajú systému poľského súdnictva, pretože o tom rozhodujú jednotlivé členské krajiny, ale „výlučne nestrannosti a nezávislosti, ktoré musia byť zabezpečené v každom členskom štáte, aby systém EÚ mohol správne fungovať“.
Onet.pl napísal, že v dôsledku rozsudku súdy v iných krajinách dvadsaťsedmičky prestanú uznávať verdikty vydané ich kolegami v Poľsku.
V praxi tak nemusí robiť nič v prípade európskeho zatykača vydaného poľskými justičnými orgánmi alebo nemusí rešpektovať rozhodnutie poľských súdov o rozdelení práv na starostlivosť o deti u rodičov z rôznych krajín alebo rozsudky v prípade majetkových sporov medzi občanom Poľska a iného štátu EÚ.
Ústavný súd rozhodnutie o vzťahu únijného práva a poľského základného zákona štyrikrát odročil. Podľa niektorých kritikov súčasnej poľskej vlády sa tak dialo preto, že Varšava chcela vyvinúť nátlak na EK, aby schválila plán obnovy poľskej ekonomiky po kríze spôsobenej koronavírusom a uvoľnila miliardy eur z únijných fondov.
Agentúra Bloomberg ale teraz upozornila, že terajšia eskalácia sporu môže poľský prístup k týmto peniazom ohroziť.
