Politik a popredný predstaviteľ protifašistického odboja Ján Ursíny mal mimoriadne silný analytický a geopolitický talent, čo mu často umožnilo správne odhadnúť budúci vývoj politickej situácie. Od jeho narodenia uplynulo v pondelok 11. októbra 125 rokov.
Ján Ursíny sa narodil 11. októbra 1896 v Rakši. Študoval v Martine a na hospodárskej škole v Šlapaniciach. Potom hospodáril na rodinnom majetku. V 30. rokoch minulého storočia sa aktívne angažoval v slovenskom agrárnom hnutí, ktoré zastupoval aj ako poslanec v parlamente prvej Československej republike (ČSR).
Žilinská, Vianočná a Aprílová dohoda
Bol signatárom troch významných dohôd, Žilinskej z roku 1938, Vianočnej z roku 1943 a tzv. Aprílovej z roku 1946.
Iniciátor Slovenského národného povstania
Ako jeden z priamych iniciátorov Slovenského národného povstania (SNP) zastupoval Slovenskú národnú radu (SNR) spolu s Ladislavom Novomeským ako člen delegácie v britskom exile v Londýne na rokovaniach s Edvardom Benešom a následne v ruskej metropole Moskve.
Bol dôsledným zástancom princípu rovný s rovným vo veci povojnového života Čechov a Slovákov v Československej republike. Pre tento postoj sa často dostával do sporu s čechoslovakistickým smerom, a to aj napriek tomu, že tesne pred druhou svetovou vojnou bol v otázke rozdelenia ČSR v opozícii voči slovenským ľudákom.
Komunisti ho uväznili
Od apríla 1945 bol Ursíny predsedom Demokratickej strany, miesta sa však dobrovoľne vzdal už po niekoľkých mesiacoch. Po vojne sa stal tiež povereníkom poľnohospodárstva a po voľbách 1946 podpredsedom prvej československej povojnovej vlády.
V roku 1947 bol ako zakladateľ a podpredseda Demokratickej strany (DS) zdiskreditovaný komunistami v tzv. Obuchovej afére. Štátna bezpečnosť totiž zistila, že jeho tajomník Otto Obuch mal mať kontakty na ľudácky exil.
Ursíny rezignoval po tom, čo mu bolo prisľúbené utvorenie osobitnej komisie, ktorá by jeho prípad vyšetrila. Komisia sa však nikdy nestretla a 3. januára 1948 oznámil minister vnútra Václav Nosek, že na Ursínyho bude podané trestné oznámenie. Formálne bol obvinený až po februárovom prevrate a vo vykonštruovanom procese ho odsúdili na sedem rokov väzenia.
V roku 1953 bol prepustený na slobodu, no do aktívneho politického života sa už nezapojil. V roku 1964 ho rehabilitovali.
